Jadrová zbraň nie je žiadna „humanitárna bombička“

Ilustračné foto – Yu @ Unsplash

Je alarmujúce, s akou ľahkosťou verejne činné osoby (napríklad tu alebo tu) vyzývajú na použitie jadrových zbraní v súčasnom konflikte na Ukrajine. Dokonca bývalý premiér a šéf koaličnej rady Matovič jadrové zbrane zľahčoval natoľko, že sa o ich použití vyjadroval v pozitívnom zmysle („atómová bomba proti korone“). Toto zľahčovanie holokaustu (správne použité slovo, lebo smrť veľkého počtu ľudí v ohni je pôvodný význam tohto slova) je nepremlčateľným trestným činom proti mieru a humanite, o tom však inokedy v samostatnom článku. Tu o tom hovorím len preto, že sa medzi mladými ľuďmi stretávam s názormi, že by bolo lepšie použiť jadrové zbrane, ako „dovoliť Putinovi, aby nás zotročil“. Títo mladí ľudia sú produktom súčasného vzdelávacieho systému a je povážlivé, že v nich tento systém vytvoril o atómovej bombe predstavy porovnateľné s Hurvínkom.

Informačným zdrojom tohto vzdelávacieho systému veľmi záleží na tom, aby ľudia, ktorí majú byť riskovanými obeťami jadrovej vojny, si mysleli, že to vlastne ani nič nie je. Nad hlavou sa rozsvieti žeravá guľa a o pár sekúnd je po všetkom… Dokonca aj Britannica v podrobnom článku, v ktorom dokonca uvádza mená pilotov bombardéru, sa obmedzila na suchý údaj, že 70 000 z vyše 300 000 obyvateľov Hirošimy bolo ihneď mŕtvych na následky výbuchu, do konca roka sa počet obetí vyšplhal na 100 000 a dlhé roky potom ešte desiatky tisíc ľudí zomierali na následky radiácie. Sú to hrozné údaje, no skutočnosť je ešte oveľa horšia.

Americká armáda bola veľmi zvedavá, „čo to robí“ a aké ničivé sú účinky tejto novej zbrane a tak po kapitulácii Japonska vyslala komisiu, ktorá na mieste robila výskum a zanechala podrobné údaje. Komisia prišla na miesto až po viac ako troch týždňoch, preto ho už našla prakticky s vyľudneným centrom. Americkí dôstojníci boli takí dôkladní, že sa oficiálne sťažovali na nedbalosť japonských úradníkov, kvôli ktorým údaje o prítomných obyvateľoch v deň výbuchu boli nepresné. No aj tak ich číselné údaje dávajú iný pohľad na slovo „ihneď“, keď sa hovorí o obetiach.

blank

Jedna z vecí, čo Američanov zaujímala najviac, je miera letality a deštrukcie v závislosti od vzdialenosti od epicentra. Z ich výsledkov vznikol vyššie uvedený graf. Je na ňom vidieť, že smrť „ihneď“ (plná čiara) sa v skutočnosti týkala len malej oblasti v epicentre s okruhom niekoľko stoviek metrov. Čím ďalej od epicentra klesal podiel zabitých okamžite, no oveľa pomalšie klesal podiel ľudí, ktorí nezomreli hneď, ale utrpeli úrazy spôsobené tlakovou vlnou a letiacimi predmetmi, ale oveľa viac (až 60 %) bolo rôzne závažných popálenín.

blank
blank

Pri povrchnom pohľade na graf by sa ľuďom, čo svoju diplomovku odpísali, mohlo zdať, že aj tak je viac ako polovica obetí pod plnou čiarou. (Dokonca v nejakej verzii wikipédie som to videl doslova takto napísané.) Treba si však uvedomiť, že ten plošný graf vyššie vyjadruje priestorové vzťahy a že vzdialenosti od epicentra na mape mesta vykresľujú kruhy. (Na okraj k rôznym informáciám o tom, že Hirošima bola „veľká vojenská základňa“, na obrázku vpravo tie malé krúžky sú miesta, kde sa nachádzali školy.) Tí, čo nedostali maturitu za modré oči, určite vedia, že plocha kruhu sa zväčšuje proporcionálne s druhou mocninou polomeru, s tým súčasne aj počet ľudí, ktorí sa nachádzali v danom kruhu.

Vyššie uvedenú úvahu o kruhoch potvrdzuje aj táto tabuľka. Ľavý stĺpec je vzdialenosť v stopách, takže riadky sú približne po 500 metroch. Ďalej stĺpce Killed = zabití, Injured = zranení, Missing = nezvestný, Total Casualties = súčet obetí, Killed per square mile = zabití na štvorcovú míľu (dôležitý údaj pre vojenských plánovačov).
Tabuľka pokrýva len oblasť blízko epicentra (do 2,5 km), takže nejde o úplný prehľad. No súčet v stĺpci zabitých ihneď nám dáva 20 000, čo je len malá časť z celkového počtu obetí.

Ako sme uviedli vyššie, 60 % zo všetkých úrazov boli spáleniny. Takéto úrazy sú veľmi závažné. Pri popálení tretieho stupňa na viac ako 20 % povrchu tela sa človek dostáva do život ohrozujúceho stavu. Pri deťoch stačí podstatne nižšie percento plochy, v závislosti od veku. Vojenskí plánovači však výraz „ihneď“ nemerajú množstvom utrpenia. Keď človek utrpí fatálne úrazy a zomrie o niekoľko hodín, alebo dní, pre nich to nehrá rolu. Živá sila je vyradená a o to šlo.

Bezprostredne po výbuchu sa teda Hirošima nezmenila na mesto mŕtvych, ale na mesto popálených a polámaných ľudí, ktorí takmer všetci potrebovali okamžitú lekársku pomoc, aspoň na zmiernenie bolesti. Tá však nebola dostupná. Niekoľko tisícok šťastlivcov sa dokázalo dostať z centra niekam na perifériu, kde ostali nažive lekári a kde boli použiteľné nemocnice. Tí o tom spísali spomienky, z ktorých radšej nebudem citovať.

Kto by sa chcel utešovať tým, že máme lepšie zdravotníctvo ako Japonci pred 75 rokmi, nech si spomenie, ako len pred rokom zdravotníctvo kolabovalo kvôli niekoľkým tisíckam ľudí, ktorí potrebovali naliehavú hospitalizáciu kvôli vírusovej nákaze.

Na záver, kvôli slovenským a českým Hurvínkom uvediem jeden obrázok z článku Business Insider o armádnej simulácii hypotetického jadrového konfliktu, ktorý by eskaloval konkrétne na Ukrajine po použití taktických jadrových zbraní. Simulácia bola niekoľkostupňová, konflikt by sa rozširoval postupne, ale veľmi rýchlo a napokon by Zem po troch hodinách vyzerala takto:

Modré čiary sú dráhy „našich“ rakiet a červené sú dráhy ruských. Simulácia bola o konflikte NATO s Ruskom, teda presne to, čo akútne hrozí dnes. Biele krúžky sú zasiahnuté a zničené mestá. Žlté šípky sú ešte letiace strely, ktoré napokon niekde vytvoria biely krúžok.

Vlastniť jadrové zbrane, dovoliť ich na vlastnom území a dokonca nabádať na ich použitie, je zločin, ktorý v niekoľkých bodoch porušuje Norimberský kódex. No o tom podrobnejšie inokedy.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore