Ilustračný obrázok: Pixabay

O pár dní sa skončí predvianočný zhon, nakupovanie, upratovanie, vypekanie koláčikov a chystanie dobrôt. Na krátky čas sa stretnú rodiny, sadnú si spoločne za sviatočný stôl a budú sa tešiť zo svojej prítomnosti. Na Štedrý deň a večer dodržiavajú mnohé zvyky, bez ktorých si tento deň ani nevedia predstaviť. A mnohí si ani neuvedomujú, že nemajú nič spoločné s kresťanskou tradíciou slávenia Vianoc narodením Ježiša Krista, pripomenutím si narodenie dieťaťa, ktoré kresťania označujú ako Svetlo sveta.

V mnohých dedinách a nielen na východe Slovenska sa Štedrý deň nazýva Kračún.

Toto pomenovanie je starým názvom sviatku Zimného slnovratu v Slovanskej kultúre, ktoré sa zachovalo aj v kresťanskom ponímaní Vianoc.

Zimný slnovrat má v Slovanskej kultúre veľký význam, je to oslava znovuzrodenia slnečného boha Dažboga Svarožica. Oslava nového života a svetla, ktoré dáva Slnko.

Dažbog sa znovu zrodí na úsvite nového dňa, po najdlhšej noci v roku. Postupne naberá silu a vo sviatok Letného slnovratu je na jej vrchole. Jeho sila postupne  slabne  a práve v noc Zimného slnovratu zomiera, aby sa s prvým slnečným lúčov vo východe slnka opäť narodil.

Náš Štedrý večer  je oslavou tejto zvláštnej noci, keď medzi úmrtím a narodením Dažboga panuje chaos. Aj v minulosti sa slávila podobným spôsobom. Možno by sa mali ľudia zamyslieť odkiaľ pochádza zvyk jedenia oblátok s medom, ale aj prestieranie jedného taniera navyše. Prečo sa v toto obdobie piekli koláče v tvare kruhu, symbolu slnečného kotúča.

Oblátky  s medom symbolizujú hojnosť  jedla a obradné pečivo a med, ktoré Slovania obetovali svojim bohom.

Horiace sviece… V noc Zimného slnovratu, v čase, keď vládne chaos,  ožívajú a preberajú moc nad svetom rôzne bytosti, najmä tie zlé a proti nim sa ľudia chránili svetlom, keď obradne pálili kmeň stromu, ktorý bol určený na túto príležitosť a dnes ho nahradili malé plamienky sviečok

Tanier navyše… V túto noc blúdili tmou aj duše zomrelých predkov a Slovania verili, že ich  môžu prísť navštíviť v podobe neznámeho pútnika a  preto im chystali pohostenie.

Mnoho iných zvykov pretrvalo dodnes. Umývanie sa a kropenie čistou  vodou, ktoré znamenalo rituálnu očistu a zdravie a silu po celý nasledujúci rok. Ozdobovanie príbytkov imelom, ktoré mnohé národy a aj  Sloveni považovali za magickú bylinu a dodnes sa požíva v ľudovom liečiteľstve ako prostriedok proti neplodnosti.

Po sviatku Kračúna nasledoval sviatok Ovseňa, keď sa ľudia a obradne obsýpali obilím, čo malo zabezpečiť bohatú úrodu v nasledujúcom roku. Z detstva si pamätám ako starý otec dával obilie, ktoré bolo v ošatke na štedrovečernom stole zvieratám.  Aj ja tento zvyk dodržiavam. V dnešnej  dobe tento zvyk nahradilo vzájomné obdarovávanie sa.

Sviatok Koľady… Konali sa sprievody, so slnečným symbolom, v tvare svargy, ktorý symbolizuje štyri živly a ľudia spievali  oslavné piesne a modlitby. Aj dnes chodia po dedinách a mestách koledníci, ale spievajú kresťanské koledy.

Posledným sviatkom Zimného slnovratu bol Ples. Konali sa zábavy v zvieracích maskách, ktoré dnes poznáme ako zábavy vo fašiangovom období.

Kresťanská cirkev nedokázala potlačiť tieto naše pradávne zvyky aj keď ich zakazovala a tvrdo trestala. Postupne ich prevzala za svoje ako mnoho iných a prisvojila si ich, aj keď s narodením Ježiša nemajú nič spoločné. A tak ich mnohí dodržiavajú a ani netušia aký majú pôvod, alebo čo znamenajú.

V predvianočnom ošiali, ktorý nám v dnešnej dobe ponúka konzum, zabúdame na pôvodný význam nielen Zimného slnovratu a kresťania Vianoc, ale aj na dôležitosť  duchovného sveta a prírody okolo nás. Zabúdame na to, kým v skutočnosti sme, akú máme kultúru, tradície.

Možno by sme sa mali práve v tento čas zamyslieť nad tým, čo je pre nás dôležité, čo nám dáva silu a vnútornú rovnováhu. Mali by sme zamyslieť nad vzťahmi s blízkymi a priateľmi.

Čas Zimného slnovratu by mal príležitosťou nechať v sebe zomrieť  starého nedokonalého človeka a nechať znova narodiť  toho lepšieho, načerpať životodarnú silu, energiu a radosť zo života, ktoré nám pomôžu zlepšovať svet okolo nás.

Prajem všetkým pokojné prežitie Zimného slnovratuVianoc.

Devana

Právne vyhlásenie

Celý obsah tohto článku, ak nie je výslovne uvedené inak, je chránený autorským zákonom. Pri akomkoľvek použití je nutné uviesť meno autora, názov a zdroj (Belobog).

Pri interpretácii obsahu sa predpokladá primerané všeobecné vzdelanie a zdravý rozum.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

WC Captcha − 2 = 8

Scroll to Top