„Žena za pultom…”

Ilustračný obrázok: HANSUAN FABREFAS Pixabay

Úvod:

Včera večer som si zo zvedavosti pozrela prvý diel známeho seriálu Spartakus, ktorý bol pred pár rokmi dosť propagovaný.

Ostala som veľmi prekvapená, pretože so skutočným rímskym otrokom a veliteľom povstania otrokov Spartakom, nemal takmer nič spoločné, možno iba meno a to, že hlavný hrdina seriálu bol otrok a gladiátor. Niekto si povie, že je to len seriál, ktorý možno čerpá z histórie a jeho tvorcovia popustili uzdu fantázii a vytvorili svoje vlastné dielo. Dielo plné neuveriteľného násilia, odťatých končatín, spomalených záberov striekajúcej krvi, perverzného sexu a rôzných iných zvráteností, ktoré dominovali už v prvom diele.

Nie, nechcem aby to vyznelo ako prázdne moralizovanie, ale dosť dlho som neskôr premýšľala o tom, že toto je v skutočnosti forma dehonestácie a zámernej deformácie nielen historickej osoby, ale aj človeka ako takého. Veď kto si dnes spomenie na pravú totožnosť Spartaka, ktorý bojoval proti otroctvu a otrokárstvu v antickom Ríme? Kto vie aspoň niečo viac o krutosti tej doby a túžbe po slobode zotročených ľudí? Kto vie o tom, že Spartakovým menom, ešte pár storočí po jeho smrti strašili deti v Rímske ríši? A prečo? Len kvôli tomu, že sa vzoprel tyranii? A nie je to všetko iba zámer, aby si ľudia mysleli, že otroctvo je normálne, rovnako ako aj všetky tie zvrátenosti, ktoré boli v seriáli znázornené?

Dnes premýšľam nad tým, aký veľký je rozdiel medzi starými socialistickými seriálmi a tými súčasnými. Tie staré sú dnes vysmievané a opľúvané, možno aj preto, že propagovali niečo úplné iné…Ako napríklad starý známy seriál „Žena za pultom”.

Mám rada staré socialistické seriály. Možno kvôli nostalgii za detstvom, alebo za dobou, keď svet nebol taký uponáhľaný a ľudia mali viac času na obyčajný život.
Pamätám sa na podobnú usmiatu pani s ozdôbkou vo vlasoch a v bielom plášti v našej malinkej cukrárni, kde predávali tie najfantastickejšie krémeše na svete. Chodila som tam najskôr so starou mamou a potom, keď som bola školáčka so spolužiakmi.
Vždy sme ochutnávali nejaký iný zákusok, veterník, laskonku, likérový špic, dobošku, sacherku a k tomu musel byť ešte aj krémeš.
Chodievali sme tam, tak raz týždeň, ak mal niekto narodeniny aj častejšie.
Teraz je z malinkej cukrárničky obchod so suvenírmi.
Bola to doba, keď sa ľudia nehanbili za svoju prácu, hlavne tú manuálnu.
Necítili sa podradne len preto, že sa živili vlastnými rukami.
Tie seriály svojim spôsobom prácu propagovali a ukazovali jej hodnotu.
Všimla som si, že v tejto dobe sú všetci tí, ktorí takto pracujú považovaní za menejcenných a mnohí sa hanbia za to čo robia.
Už nemáme predavačky, ale asistentky predaja, robotníkov za pásom, ale operátorov výroby, murárov, ale pracovníkov v stavebnom priemysle.
Mnohí z tých, ktorí si myslia, že vysokoškolské štúdium z nich urobí pánov a nebudú musieť robiť „potupnú manuálnu prácu“ sú často sklamaní keď ju musia robiť za hranicami nášho štátu.
Morálka tejto doby je taká, že sa vyzdvihuje nečestnosť a zdieranie. Ten, kto obabre čo najviac ľudí, dobre na nich zarobí a ešte sa im arogantne vysmeje do očí, je považovaný za frajera a pána.
A tak tí, ktorí zabezpečujú, aby v tomto štáte mali ľudia čo jesť, kde bývať a vytvárajú hodnoty sú na konci hodnotového rebríčka.
Stali sa otrokmi tejto doby aj so svojimi rodinami. Žijú zo smiešnych platov, často na hranici chudoby.
V minulom režime všetci tí, ktorí poctivo pracovali, dostávali za svoju prácu plat, z ktorého dokázali slušne žiť, zaplatiť si bývanie a ostatné výdavky na život, ostávalo aj na rôzne drobnosti, ktoré si v tejto dobe rodiny s deťmi nemôžu dovoliť.
Ale čo je najdôležitejšie, mali takú pracovnú dobu, že mohli tráviť voľný čas so svojimi blízkymi a mali čas aj na vlastné záľuby.
Preto si rada pozriem starý seriál, alebo film, aj keď dnes tá doba vyzerá ako sci-fi. Ale ešte žije dosť ľudí, ktorí si ju pamätáme a aj keď mala mnoho nedostatkov, práca ľudských rúk v nej mala veľkú hodnotu.
Pretože politici si tej dobe veľmi dobre uvedomovali, že len vďaka nej môže prosperovať celá spoločnosť.

Devana

Slnovratovo 31. január 2018

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore