Zdravotníctvo nepotrebuje „reformu“, ale riešenie

Obrázok od 4330009 z Pixabay

Obrázok je len ilustračný, nesúvisí priamo s textom.

Doteraz každá vláda od roku 1989 mala v programe kapitolu o reforme zdravotníctva. Ale vyzerá to, že situácia je čoraz horšia.

Zdravotníctvo je ľuďmi vnímané ako priorita, no zároveň to vnímam tak, že politické strany, hoci o zdravotníctve budú nejako rozprávať, nemajú o tento rezort záujem, lebo cítia, že to pre stranu prinesie viac problémov ako benefitov.

V súvislosti so zlou situáciou v tomto rezorte som sa dočítal v jednom stanovisku, že riešenie je jednoduché:
Reformu vám napíšem za 2 dni, stabilizácia stavu zdravotníctva sa dá vyriešiť do 4 rokov, výrazné zlepšenie do 12 rokov. Zaviesť platby pacientov za návštevu lekára a pobyt v nemocnici. Zredukovať počet nemocníc. Zaviesť povinnosť zdravotných poisťovní zabezpečiť miesto a čas na lekárske ošetrenie, vyšetrenie, hospitalizáciu. Zaviesť poplatky za štúdium nepotrebných odborov, podporiť štúdium na zdravotníckych školách a lekárskych fakultách štipendiami. Poskytnuté štipendium podmieniť zotrvaním v pracovnom pomere na Slovensku.
Toľko stanovisko.

Kedysi za predošlého systému bolo stredných zdravotných škôl dosť. Pozrite sa dnes. Hlavne že absolventov VŠ napríklad politológov a absolventov sociálnej práce máme asi najviac v EU. A nie zanedbateľné je aj odmeňovanie v porovnaní so zodpovednosťou. Niekedy sa mi zdá, že táto spoločnosť nemá perspektívu.

Údajne rovnaký problém má celá západná Európa.
Čítal som, že v Nemecku chýba 5 tisíc lekárov. Nikto zatiaľ nevymyslel ako zefektívniť a optimalizovať zdravotníctvo. Dojiči zdravotníctva nikdy nedopustia, aby bolo v zdravotníctve dosť peňazí. Dúfam, že nebudeme zomierať bez lekárov, sestier, opatrovateliek a liekov. Kde hľadať príčiny? Zdá sa mi, že tu sa pred rokmi stala nejaká vec, ktorá strašne otrávila duše Slovákov. Tento národ vôbec nereaguje logicky. Výsledkom tohto otrávenia duše je všeobecná nedôvera jedného voči druhému a následne však začíname nenávidieť aj naše a ostáva len láska k môjmu.

Tento národ nepochopil, že ak sa chce pohnúť ďalej, treba investovať do zdravotníctva, vzdelania a kultúry. Štáty, ktoré investovali do menovaných troch entít, sa dostali najďalej. Netreba najprv stavať autostrády, byty, továrne ale skultúrniť a zušľachtiť ľudí.

Dodatok Mariána Moravčíka:

Potrebujeme zmenu prístupu. Pre niekoľko veľkých korporácií je zdravotníctvo strojčekom na peniaze, pre všetkých ostatných je to náklad. Tento rébus nemá riešenie, kým hlavným zmyslom podnikania (aj v zdravotníctve) bude zisk súkromných spoločností. Zdravie by sme mali považovať za normu, nie luxus.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore