Ilustračný obrázok: Wikipedia

Málokedy sledujem televíziu. Ale dnes, keď som na obed prišla z práce, zapla som si ju, uvarila kávu a chcela som na chvíľku vypnúť po ťažkom pracovnom týždni. Na jednej z tv staníc už bežal film. Zapozerala som sa a zabudla na čas.

„Zastihla mě noc“, je názov filmu Juraja Herza z roku 1985. Zachytáva pohnutý osud komunistickej novinárky Jožky Jabůrkovej, ktorá bola po odmietnutí kolaborácie s nacistami odvlečená do koncentračného tábora.

Jožka Jabůrková bola statočná žena, ktorá svoj život venovala práci s deťmi a ženami.
Nezatvárala oči pred sociálnou nespravodlivosťou a biedou obyčajných robotníkov. Bola redaktorkou ženského časopisu „Rozsévačka“, písala o nezamestnanosti, sociálnych otázkach a nebezpečenstve hroziacej vojny. V roku 1931 bola zvolená za poslankyňu do mestského zastupiteľstva za Komunistickú stranu.
Snažila sa o zriaďovanie materských škôl, alebo o výstavbu sociálnych bytov a inej pomoci pracujúcej triede. Aktívne protestovala proti prejavom fašizmu a snažila sa vybudovať jednotný národný protifašistický front.
Áno bola komunistkou celým svojím bytím a nezradila svoje presvedčenie pomáhať vykorisťovaným ľuďom, bojovať proti sociálnej nespravodlivosti a proti fašizmu ani za cenu zatknutia nacistami.
Táto výnimočná žena zomrela 31. júla 1942, po krutom mučení v koncentračnom tábore Ravensbrück .
Po dopozeraní filmu som chvíľku sedela a premýšľala som, ako rýchlo ľudia dokážu zabúdať a meniť kabáty. A ako mi možno áno a možno nie, „náhoda“ dala odpovede na mnohé otázky, nad ktorými premýšľam.
Prečo o tom píšem?
Pretože znova nastala doba prenasledovania tých, ktorým nie je ľahostajný osud najviac utláčaných. Tých, ktorí poukazujú na sociálnu nespravodlivosť, chudobu, bezprávie a hrozby fašizmu.
Znova nastala doba tmy, keď sú ľudia prenasledovaní za svoje názory, kriminalizovaní, posmešne označovaní výrazom komunista, či súdruh – súdružka.
Nie, ja osobne sa za svoje presvedčenie nehanbím. Tak, ako sa nehanbila Jožka Jabůrková a nebudem mlčať tak, ako nemlčala ona a mnohí iní.
Nebudem mlčať, keď budem vidieť sociálnu nespravodlivosť, chudobu a bezprávie. Nebudem ticho, keď budú potláčané ľudské práva, pošliapavaná ľudská dôstojnosť.
Ktovie koľkých z nás „zastihne noc“ moci, tak ako to bolo v minulosti, keď boli ľavicovo, sociálne, pronárodne a ľudsky zmýšľajúci ľudia prenasledovaní, väznení, mučení a zabíjaní.
Pretože skutočných ľavičiarov zaujímajú osudy skutočných ľudí a nie pseudoproblémy, ktorými sa predvádza tzv. „nová kaviarenská ľavica“, ktorá ma za cieľ zdehonestovať skutočné ľavicové idey a spolupracuje s tými, ktorí vykorisťujú pracujúcu triedu.
Ale po noci, hoci je akokoľvek tmavá a dlhá, vždy nastane svitanie, nové ráno a svet zaplaví svetlo nádeje.

Devana

Slnovratovo 6. marca 2020

Právne vyhlásenie

Celý obsah tohto článku, ak nie je výslovne uvedené inak, je chránený autorským zákonom. Pri akomkoľvek použití je nutné uviesť meno autora, názov a zdroj (Belobog).

Pri interpretácii obsahu sa predpokladá primerané všeobecné vzdelanie a zdravý rozum.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prosím, odpovedzte: × 8 = 8

Scroll to Top