Ilustračný obrázok: Wikipedia

Málokedy sledujem televíziu. Ale dnes, keď som na obed prišla z práce, zapla som si ju, uvarila kávu a chcela som na chvíľku vypnúť po ťažkom pracovnom týždni. Na jednej z tv staníc už bežal film. Zapozerala som sa a zabudla na čas.

„Zastihla mě noc“, je názov filmu Juraja Herza z roku 1985. Zachytáva pohnutý osud komunistickej novinárky Jožky Jabůrkovej, ktorá bola po odmietnutí kolaborácie s nacistami odvlečená do koncentračného tábora.

Jožka Jabůrková bola statočná žena, ktorá svoj život venovala práci s deťmi a ženami.
Nezatvárala oči pred sociálnou nespravodlivosťou a biedou obyčajných robotníkov. Bola redaktorkou ženského časopisu „Rozsévačka“, písala o nezamestnanosti, sociálnych otázkach a nebezpečenstve hroziacej vojny. V roku 1931 bola zvolená za poslankyňu do mestského zastupiteľstva za Komunistickú stranu.
Snažila sa o zriaďovanie materských škôl, alebo o výstavbu sociálnych bytov a inej pomoci pracujúcej triede. Aktívne protestovala proti prejavom fašizmu a snažila sa vybudovať jednotný národný protifašistický front.
Áno bola komunistkou celým svojím bytím a nezradila svoje presvedčenie pomáhať vykorisťovaným ľuďom, bojovať proti sociálnej nespravodlivosti a proti fašizmu ani za cenu zatknutia nacistami.
Táto výnimočná žena zomrela 31. júla 1942, po krutom mučení v koncentračnom tábore Ravensbrück .
Po dopozeraní filmu som chvíľku sedela a premýšľala som, ako rýchlo ľudia dokážu zabúdať a meniť kabáty. A ako mi možno áno a možno nie, „náhoda“ dala odpovede na mnohé otázky, nad ktorými premýšľam.
Prečo o tom píšem?
Pretože znova nastala doba prenasledovania tých, ktorým nie je ľahostajný osud najviac utláčaných. Tých, ktorí poukazujú na sociálnu nespravodlivosť, chudobu, bezprávie a hrozby fašizmu.
Znova nastala doba tmy, keď sú ľudia prenasledovaní za svoje názory, kriminalizovaní, posmešne označovaní výrazom komunista, či súdruh – súdružka.
Nie, ja osobne sa za svoje presvedčenie nehanbím. Tak, ako sa nehanbila Jožka Jabůrková a nebudem mlčať tak, ako nemlčala ona a mnohí iní.
Nebudem mlčať, keď budem vidieť sociálnu nespravodlivosť, chudobu a bezprávie. Nebudem ticho, keď budú potláčané ľudské práva, pošliapavaná ľudská dôstojnosť.
Ktovie koľkých z nás „zastihne noc“ moci, tak ako to bolo v minulosti, keď boli ľavicovo, sociálne, pronárodne a ľudsky zmýšľajúci ľudia prenasledovaní, väznení, mučení a zabíjaní.
Pretože skutočných ľavičiarov zaujímajú osudy skutočných ľudí a nie pseudoproblémy, ktorými sa predvádza tzv. „nová kaviarenská ľavica“, ktorá ma za cieľ zdehonestovať skutočné ľavicové idey a spolupracuje s tými, ktorí vykorisťujú pracujúcu triedu.
Ale po noci, hoci je akokoľvek tmavá a dlhá, vždy nastane svitanie, nové ráno a svet zaplaví svetlo nádeje.

Devana

Slnovratovo 6. marca 2020

Čo si myslíte Vy?

Scroll to Top
%d blogerom sa páči toto: