Zamyslenia z kuchyne…

„…ale je tu krásne…“

               Pomyslela som si keď som zapozerala skoro ráno von oknom. Ranné slnko osvetľovalo sneh a ten sa spolu s námrazou trblietal ako pradávny hviezdny prach, ktorý rozsypalo po Zemi mrazivé nočné nebo. Dve sýkorky sa hojdali na konárikoch lipy, vedela som čo to znamená. Prišli mi povedať, že domček  s dobrotami na jabloni je už prázdny. Neskôr keď som  vyšla von štebotali tak, ako keby ani nebol silný zimný  mráz, ale nádherné slnkom  voňajúce predjarie.

               Skutočne je tu krásne. Krásne  na každom malom fliačku Zeme. Škoda len, že mnohí tu krásu  nevidia a nechcú vidieť, veď aj načo. Pozlátko falošného prázdneho, ničím nenaplneného života je pre nich lákavejšie ako jednoduchý, obyčajný život plný ľudskosti a úcty voči životu, ktorý človeka obklopuje. Keby ľudia dokázali žiť ako ľudia, pochopili by aký zmysel a význam má ich život.  Pochopili by aj  význam a zmysel života okolo nich, ktorý je rovnako vzácny ako ten ich a snažili sa urobiť všetko pre to, aby zabránili vraždeniu a ničeniu nielen ľudí, ale aj živej prírody, ktorí rovnako ako človek trpí a zomiera kvôli ľudskému šialenstvu v podobe mamonárstva, chamtivosti a nenásytnej túžbe po moci.

               V týchto dňoch znova často premýšľam nad tým, akú dlhú cestu bude musieť ľudstvo  a človek samotný prejsť, aby sa stal Človekom a dokázal  vybudovať takú spoločnosť, v ktorej bude mať každý jedinec svoje miesto. Novú spoločnosť bez nadvlády otrokárov, ktorí sa snažia tisíce rokov udržiavať ľudí v poslušnosti a nevedomosti pomocou mentálneho otroctva.

               Ktovie prečo sa v súčasnosti deje to, čo sa deje?

               Možno aj preto, aby si ľudia uvedomili, kým v skutočnosti sú a začali aj za cenu vlastného nepohodlia hľadať skutočný zmysel ich života, poznanie a krásu  a hodnotu života na Zemi.

Možno aj preto, aby pochopili akú hodnotu majú mravnosť, ľudskosť, pravda, láska, život.

A možno na začiatok úplne stačí začať sám od seba. Otvoriť oči, ktoré sa mnohí boja otvoriť kvôli strachu z toho čo uvidia  a pozrieť sa na svet okolo seba.

Možno stačí uvidieť a uvedomiť si  krásu obyčajných stromov, alebo aj rastlinky v kvetináči. Pozorovať východ, alebo západ Slnka, nočnú oblohu plnú hviezd.

Možno stačí vidieť jednoduchý a možno pre mnohých všedný každodenný život, napríklad dve štebotajúce sýkorky na hojdajúcich sa konárikoch lipy a pochopiť , že je tu naozaj krásne…

A ktovie? Možno práve to dá mnohým ľuďom silu a odvahu ísť ďalej a zachrániť čo sa ešte zachrániť dá, aj kvôli tomu, že tu na Zemi nie sme iba my samotní….

Devana

Slnovratovo 9. február 2023

Devana

Slnovratovo 9. február 2023

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore