Autori tejto knižky (zatiaľ dostupná len v angličtine – napr. cez Amazon), Medea Benjamin a Nicolas Davies, sú mieroví aktivisti a nezávislí autori. V úvode k tejto svojej pomerne stručnej knižke napísali, že je určená ako vodítko pre mierových aktivistov a širokej verejnosti. Jej hlavným cieľom je pomôcť čitateľom zorientovať sa v príčinách súčasného konfliktu na Ukrajine, ktorý má stále potenciál eskalovať až do všetko zničujúcej nukleárnej katastrofy. Tento konflikt je nielen najrozsiahlejším konfliktom v Európe od skončenia druhej svetovej vojny, je to aj najrozsiahlejšia informačno-propagandistická ofenzíva, akú v takomto rozsahu ľudstvo ešte nezažilo. Z dostupných informácií prakticky nie je možné urobiť si reálny obraz o tom, čo sa deje. Pre mierových aktivistov po celom svete je veľmi ťažké zorientovať sa v týchto informáciách a nájsť zodpovedajúce argumenty pre mierové hnutie.
Predovšetkým, akákoľvek kritika oficiálneho postoja vlád krajín NATO ku konfliktu na Ukrajine sa vydáva za proruské stanovisko, spravidla vždy s hanlivým výrazom „platený z Kremľa“. Autori v žiadnom prípade nestoja na strane Ruska a formy, akou v konflikte používa silu. No poukazujú na zodpovednosť našich vlád a udí, ktorí majú právomoc prijímať rozhodnutia – akým spôsobom prispeli k tomu, že tento konflikt vôbec vypukol a akým spôsobom ho neustále zhoršujú.
Práve toto je na tejto knihe cenné. Pre nás, bežných občanov, je život v mieri jednou z najvyšších priorít. Je to náš bytostný záujem a v žiadnom prípade sa nemusíme v akomkoľvek medzinárodnom konflikte stavať buď na jednu, alebo na druhú stranu. O to viac, že Západ vykreslením Kremľa, Ruska a Putina ako stelesneného zla, pričom kritika je v mnohých smeroch oprávnená, prezentuje tento konflikt ako klasický „čierno-biely zápas dobra so zlom“ a automaticky prezentuje všetky svoje kroky ako spravodlivé a dobré. Autori knihy dokazujú, že toto je ďaleko od pravdy.
Západná propaganda prezentuje ako agresora jedine Rusko a všetky zlomyseľné kroky západu pred verejnosťou zatajuje alebo aktívne zamedzuje šíreniu informácií o nich. Autori však zdôrazňujú, že:
– USA porušili svoje sľuby, že NATO sa nebude rozširovať smerom na východ. V USA proti rozširovaniu vždy existoval odpor. V roku 1997, meno Vladimír Putin bolo ešte celkom neznáme, 50 osobností napísalo list prezidentovi Clintonovi, v ktorm ho odrádza od rozširovania NATO, doslova to nazvali „chybou historických rozmerov“, ktorá bude viesť k novej studenej vojne.
– NATO provokovalo Rusko v roku 2008 nezáväzným prísľubom, že bude prijatá do NATO. William Burns, ktorý bol v tom čase veľvyslancom USA v Moskve, napísal v správe pre Ministra zahraničia, že „vstup Ukrajiny do NATO je najjasnejším príkladom zo všetkých červených čiar pre celú ruskú elitu (nejde len o Putina).“
– USA podporili štátny prevrat na Ukrajine v roku 2014. Novú vládu podporovala sotva polovica obyvateľov, ostatní ju považovali za nelegitímnu, čo viedlo k občianskej vojne s veľkým počtom až 14 000 civilných obetí.
– V roku 2015 sa dohodou Minsk II dosiahla dohoda o prímerí a stabilizácii demarkačnej čiary, čím sa na dlhý čas znížil počet nových obetí, ale Ukrajina odmietla priznať Donetckej a Luhanskej oblasti autonómiu, čo bolo súčasťou dohôd. Angela Merkelová a Francois Hollande teraz pripúšťajú, že cieľom západných vodcov bolo len získať pre NATO čas na vyzbrojenie a vycvičenie armády Ukrajiny tak, aby bola schopná obsadiť Donbas silou.
– V priebehu týždňa bezprostredne pred inváziou Ruska, misia OBSE, ktorá monitorovala Donbas, dokumentovala rozsiahlu eskaláciu detonácií okolo línie prímeria. Väčšina z 4 093 výbuchov bola na strane rebelov, čo naznačuje obstreľovanie zo strany armády Ukrajiny. Predstavitelia USA a Spojeného kráľovstva ich označovali za „útoky pod falošnou vlajkou“, ako keby obyvatelia Donecka a Luhanska ostreľovali sami seba. Išlo o podobnú rétoriku, akou sa vina za výbuch na plynovode Nordstream II pripisovala Rusku.
– Na začiatku invázie, namiesto podpory Ukrajiny pri mierových rokovaniach USA a Spojené kráľovstvo zastavili sľubne prebiehajúci dialóg. Boris Johnson povedal, že videli príležitosť „zatlačiť“ na Rusko a chceli túto príležitosť naplno využiť. Minister obrany USA Austin povedal, že ich cieľom bolo „oslabiť“ Rusko.
Mieroví aktivisti by teda mali vedieť, že veľkou mierou k vypuknutiu tohto konfliktu prispeli vlády krajín NATO a že je úplne oprávnené žiadať od nich, aby začali verejnosť informovať pravdivo, aby prestali konflikt eskalovať a zásobovať zbraňami, a aby ihneď vyvinuli iniciatívy na ukončenie bojových operácií a začatie mierových rozhovorov. Jeden z autorov, Medea Benjamin, v rozhovore pre Chrisa Hedgesa povedal, že západ argumentuje tým, že Rusko treba poraziť, lebo na čele Ruska stojí šialenec. Ale nedáva mu to zmysel, lebo čo si vodcovia západu predstavujú, že sa stane, keď šialenca zatlačia do kúta a on bude mať na výber len medzi ponižujúcou kapituláciou a použitím jadrových zbraní?
Poznámka Mariána Moravčíka:
Najmä zmarenie mierových rokovaní zo začiatku leta 2022 (ktoré v tom čase sprostredkovalo Turecko) do veľkej miery vysvetľuje úpornú snahu západných politikov za každú cenu dosiahnuť v konflikte nejaký zreteľný obrat v prospech Ukrajiny. Dnes je totiž pre Ukrajinu, ale aj západ, situácia po vojenskej aj politickej stránke oveľa horšia ako v lete 2022 a vyjednávacia pozícia Ruska je dnes silnejšia. Podobá sa to na situáciu gamblera, ktorý prehral veľa peňazí, ale nemôže sa odtrhnúť od automatu, lebo chce svoje peniaze vyhrať späť. Je ochotný riskovať, že prehrá všetko.
V tejto súvislosti je ešte zreteľnejšie, že našim vlastným slovenským politikom oveľa viac záleží na „strate tváre“ svojich západných sponzorov, než na životoch vlastných občanov.
Zdroje:
https://peacenews.info/node/10521/medea-benjamin-and-nicolas-js-davies-war-ukraine-making-sense-senseless-conflict
https://therealnews.com/medea-benjamin-making-sense-of-the-war-in-ukraine
https://dissidentvoice.org/2023/02/how-spin-and-lies-fuel-a-bloody-war-of-attrition-in-ukraine/
