Volebná dilema starnúcej generácie

Ilustračné foto: Marián Moravčík

kameň, turistické značky

Blíži sa volebná sobota a nemôžem sa zbaviť pocitu, že… Mnohokrát sme už boli vo voľbách motivovaní voliť menšie zlo, no dnes akoby žiadne „menšie zlo“ ani nebolo.

Nahováram si, že treba voliť s rozumom, nie emóciami, ale len ťažko sa dá odosobniť od súčasných emócií, keď sme obrazom aj zvukom vťahovaní do predvolebného mlynčeka a aj politici aj my „diváci“, resp. ich budúci zamestnávatelia sme už veľmi unavení zo všetkých tých cirkusov.

Vyzeralo by to síce dosť čudne, ale tak, ako sa človek uchádza o zamestnanie pri pohovore s budúcim zamestnávateľom prevažne sám, tak by sme mohli skúsiť aj my model, kedy by politik/zástupcovia strany, ktorá kandiduje vo voľbách, boli sólo vypočúvaní v médiách s plošným dosahom zmesou akreditovaných zástupcov zdravotníctva, školstva, bankového sektoru, envirorezortu ako aj odborov, boli by tam aj známe kredibilné osobnosti spoločenského života (nie angažovaní herci). Každý deň by bol rezervovaný pre jednu stranu, pretože politici sa uchádzajú o naše peniaze, aby ich spravovali a boli nimi platení a my nie sme zvedaví na vzájomné intrigy bývalých koaličných a budúcich opozičných politikov, ktorí na seba vyťahujú staré hriechy a špinu…

Skôr ako pohovor uchádzača do nového zamestnania to dnes pripomína rozvodové pojednávanie. Ľudia sú už znechutení a potenciálni budúci politici odstrašovaní nechutnosťou politiky, tak prichádzame o veľa talentov…

Pár slov k programu parlamentných strán. Ako mi napísal môj priateľ rádiológ:
Žiadna politická strana pravdepodobne nemá v programe ambíciu ukotviť právo na dôstojnú starobu či už v systéme domácich asistentov (napr. sestry na dôchodku, ochotné si privyrobiť) alebo v dostupných domovoch sociálnych služieb, kde by sa nemusela rodina skladať na poplatky nad úroveň dôchodku, ale by štát po zvážení dotoval rozdielové platby. Alebo by zriaďoval nové zariadenia a motivoval ľudí napr. v seniorskom veku vybrať si konkrétne zariadenie, zaradiť sa do poradovníka a zároveň motivoval rodinných príslušníkov na poukazovanie 2 % z dane do tohto zariadenia. V prípade nevyužitia služieb by sa to dalo brať ako akási forma investičného sporenia s návratnosťou prostriedkov a viazaným použitím napr. na pohreb.

Sú to len momentálne nápady človeka, ktorý má rodiča v zariadení a takých nás je dosť veľa a časť z nás to pravdepodobne (vrátane politikov) tiež čaká…

Dušan Piršel

Dodatok Mariána Moravčíka:

Celé zle.
Takto demokracia nemôže vyzerať. Voľby sú viac tombola o štátnu moc než výber zástupcov občanov.
Za reálneho socializmu mi najviac vadila dvojtvárnosť. Niečo bolo napísané v ústave, zákonoch, morálnych kódexoch, ale papier znesie veľa a „reálny“ socializmus vyzeral úplne inak. Po prevrate 89 sa zmenilo veľa a aj táto dvojtvárnosť, ale ešte k horšiemu. Druhý článok ústavy hovorí, že štátnu moc vykonávajú občania prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. To znamená, že ja a aj každý občan by mal mať v parlamente svojho zástupcu, alebo ak nie, tak by mal mať možnosť vykonávať štátnu moc priamo. To, že mám možnosť voliť poslancov, ktorí zastupujú záujmy kohokoľvek iného, len nie moje, alebo „podľa svedomia“ len vlastné, to vôbec nie je v súlade s článkom 2 ústavy.
Celé zle.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore