Voľby poštou sú nefér

Ilustračný obrázok: flickr

Obrázok je len ilustračný, nesúvisí priamo s textom.

Okolo volieb poštou už zaznelo veľa kontroverzií. Najznámejšou, dodnes horúcou aférou je posledná voľba prezidenta USA, keď tím Donalda Trumpa aj súdne namietal, že podstatný počet z hlasov odovzdaných poštou boli hlasy sfalšované.

Je zaujímavou tradíciou, že v okrskoch poštových hlasov spravidla vyhrávajú progresívne hlasy nad konzervatívnymi. Preto neprekvapí, že voľby poštou presadzujú progresívci a rôzne politicky ladené mimovládky. Pri posledných parlamentných voľbách na Slovensku si asi 73 tisíc ľudí požiadalo o voľbu poštou zo zahraničia, ale z nich skutočne volilo len 59 tisíc. Mimovládka Srdcom doma, ktorá voľbu poštou intenzívne propagovala, si robila prieskum o príčinách a zistila, že ľudia sa túto možnosť snažili využiť, ale ich hlas skončil niekde na pošte alebo úrade v cudzej krajine, ktorá nevedela čo s touto exotickou obálkou.

Keby za touto, zjavne nedokonalou, iniciatívou za voľby poštou bola snaha umožniť čo najviac voličom zúčastniť sa na voľbách, bolo by to sympatické. Ale zaráža ma, že podľa štatistiky sa posledných volieb nezúčastnilo 1,4 milióna zapísaných voličov (20 x viac ako voličov poštou) a vôbec nikto si nedal námahu zistiť dôvod neúčasti. Určite neboli všetci k voľbám ľahostajní a mnohým sa v daný deň vyskytli objektívne prekážky. Voliči zo zahraničia majú najmenej 30 dní (40 aj s cestou) na to, aby si vybrali správny lístok, zabalili ho do správnej obálky a zašli na miestnu poštu. Obyčajný slovenský volič má jediný deň. Ak má práve vtedy neplánovanú služobnú cestu, migrénu alebo inú nepríjemnosť, tak proste smola.

Ale toto nie je jediná, ani najzávažnejšia neférovosť. Keď prídem voliť, musím sa preukázať občianskym preukazom alebo pasom, aj keď sú v komisii moji susedia a poznajú ma. Voličovi zo zahraničia stačí poslať poštou fotokópiu identifikačného dokladu, alebo len rodné číslo a číslo pasu, ak sa registruje elektronicky. No skúsil by som vo volebnej miestnosti prísť s fotokópiou preukazu. Nepustili by ma voliť.

No toto bolo len prvé kolo, aby som dostal lístky a obálku. No skúsil by som s obálkou a lístkami odísť z miestnosti, hoci len na pár minút, alebo s tým, že obálku po niekom pošlem. Riskoval by som trestné stíhanie. Ale volič v zahraničí má privilégium – je s obálkou aj lístkami mimo ostrého zraku volebnej komisie 30+ dní a nikoho to netrápi. A potom je na rade samotná voľba za plentou. Tam ma komisia pošle povinne, lebo voľby musia byť tajné. Musím tam byť sám, iba keby som nebol schopný udržať pero, môže mi niekto pomôcť. O tajnosti volieb poštou asi radšej pomlčme.

Ďalšiu veľkú neférovosť vidím v hrozbe pokuty 33 eur, ak nepoužité lístky nevhodím do určenej krabice. Pri voľbe poštou nielen že pokuta nehrozí, ale volič si lístky môže nechať a urobiť s nimi, čo uzná za vhodné. Vraj to odovzdávanie lístkov, aj prísne dozeranie na tajnosť za plentou sú nutné, lebo inak by sa mohli kupovať, predávať alebo inak falšovať hlasy…
Uuups! Ale progresívci určite budú tvrdiť, že pri voľbách poštou to neprichádza do úvahy, to je niečo úplne iné…

Hlavný dôvod, prečo píšem tento komentár, je však ten, že voľby poštou sú porušením Ústavy SR v momentálne platnom znení. Ústava v článku 30 ods. (3) hovorí: „Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním.“ Vyššie sme videli, že pri voľbe poštou v princípe nie je možné zabezpečiť tajnosť, ale sústredím sa na slovo rovné.

Rovné znamená, že všetci účastníci volieb musia mať rovnaké právne postavenie a musí sa s nimi v tých istých situáciách zaobchádzať rovnako. Nie je rovné zaobchádzanie, ak mne vo volebnej miestnosti hrozí pokuta alebo trestné stíhanie za konanie, ktoré má iný volič umožnené ako úplne normálne.

Progresívci by možno oponovali, že je na to zákon, vlastne v tomto prípade dva, lebo voľbu poštou upravuje iný zákon, a tak je vlastne všetko podľa zákona a v poriadku. Lenže, moji milí, presne toto je skutočné „ohýbanie práva“ a postupný rozvrat právneho poriadku. Okrem Ústavy ako najvyššieho zákona, totiž existuje Zákon 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, o ktorom sa prváci na Právnickej fakulte učia popri Ústave ako o najdôležitejšom prameni práva. Tam sa v § 2 píše, že zákony Slovenskej republiky musia tvoriť vyvážený, prehľadný a stabilný právny poriadok. Pojem vyvážený definuje Zákon takto:
(2) Vyváženosť právneho poriadku predpokladá zosúladenie všetkých jeho súčastí. Toto zosúladenie predpokladá súlad právneho predpisu
a) s právnym poriadkom tak, že dosahovanie cieľov sledovaných jedným právnym predpisom nebráni alebo nesťažuje dosahovanie cieľov sledovaných iným právnym predpisom,
b) nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily,
atď.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore