Vladimír Žuffa je rodák z Liptovského Mikuláša. Hoci bol za prvej Čs. republiky hlavným slovenským lekárnikom, vie sa o ňom málo. Podobne ako o mnohých rodákoch, ktorí zanovito robia veci, čo považujú za správne, namiesto toho, aby servilne slúžili momentálnemu režimu.
Narodil sa v roku 1893, ako vojak odslúžil aj so zranením celú prvú svetovú vojnu. Pred začiatkom tej druhej sa mu podarilo ujsť do Palestíny a v hodnosti kapitána vstúpil do československého vojska pod britským velením.
Jeho kniha „Zdá sa, že sme torpédovaní“ popisuje pre našinca unikátne zážitky z cesty okolo Afriky, ktorú absolvoval s utajeným poslaním. Počas tejto cesty zažil potopenie lode aj námornú bitku.
Po tejto knihe som siahol hlavne zo zvedavosti na zážitky z dobrodružnej námornej cesty a ako ju prežíval človek z nášho Liptova. No hneď od prvých strán ma prekvapil veľmi svieži a humorný štýl. Veľmi pútavo opisuje už cestu vlakom z Palestíny do Egypta. Rozohraniu ťažko predvídateľného deja a mnohých zvratov a prekvapujúcich príhod pomáha najmä postava záhadnej spoločníčky, ktorú nedobrovoľne dostáva od svojho britského veliteľa a ktorá sa celý čas stará o to, aby boli napínavé a miestami humorné aj pasáže nudnej plavby po pokojnom mori.
Dej je popísaný s takým spádom a tak brilantne, že táto kniha by smelo mohla byť predlohou dobrodružného filmu. Scény potápajúcej sa lode, stretu s nemeckou ponorkou, boja o život v záchrannom člne aj následného náletu Heinkelov by boli ozdobou aj veľkofilmov v štýle Titanicu alebo Pána Pí. Práve kontrast s obvyklým klišé o námorných katastrofách, keď sa v dobrodružných románoch stroskotanci veľmi rýchlo stávajú sebeckými ľudožrútmi, pôsobí na čitateľa optimisticky. Autor zažíval situácie a príhody, pri ktorých čítaní nám len rozum napovie, že to neskončí tragicky, lebo by knižku nemal kto napísať, ale aj tak sme schopní cítiť všetok adrenalín hlavného hrdinu.
K plusom autora patrí aj schopnosť robiť si žarty aj zo seba, najmä popisom častých trapasov spôsobených nedostatočnou znalosťou angličtiny. Veľmi rýchlo si získa sympatie čitateľa a ten sa dokáže ľahko vžiť do jeho kože a doslova prežíva príhody s ním. Práve toto, že ide o reálne osudy skutočného človeka, navyše nášho rodáka, stavia túto útlu knižku vysoko nad vymyslené príbehy zahraničných románopiscov.
