Obrázok od valelopardo z Pixabay
Do Borov odchádzajú desiatky lekárov, v hre je zlučovanie oddelení, vraví dekan LF UK.
Ja osobne som nikdy nemal rád ľudí, ktorí sú presýtení svojou vlastnou pravdou. Aby môj komentár nevyznel lacno a plocho, ponúkam rôzne názory, ako napríklad tento: „A prečo by sme museli mať len štátne nemocnice? Keď je štát neschopný a skostnatený a nevie efektívne organizovať zdravotníctvo, tak nech to prenechá tým, ktorý to vedia robiť, napríklad aj Pente.“
„Kým štát len 20 rokov mláti hubou o Rázsochách a nevedel ich ani len zbúrať a nemocnica bude stáť možno tak o 10 rokov, ak vôbec. Penta postavila svoju nemocnicu bez veľkých rečí hádam za 5 rokov.“
„V Boroch budú určite lepšie podmienky, vybavenie, či už pre lekárov, tak aj pre pacientov, lekári budú spokojnejší a tým pádom aj vľúdnejší k pacientom, ktorí budú kvalitnejšie vyšetrení
„Dobre platený lekár, ktorý je uznávaným odborníkom, veľa pracuje, vyhľadávajú ho pacienti, je pre nemocnicu určite lacnejší ako ten, ktorý je „zavesený“ na platovom automate, má nižšiu kvalitu práce a spolieha sa na to, čo vybaví Lekársky odborový zväz“, hovorí riaditeľ Nemocnice Bory Ľuboš Lopatka.
Uvedomujem si, že zdravotná starostlivosť nemôže fungovať ako charita bez finančného krytia. V súčasnosti to vnímam tak, že naše zdravotníctvo bolo rozkradnuté, pobrali sa všetky ziskové časti zo zdravotníctva a to hlavne laboratória CT a to nerentabilné zostalo koncovým nemocniciam.
Máme tu teda akýsi hybrid. Tie najlukratívnejšie časti si zo zdravotníckeho systému povyberali súkromníci a tí majú monopol a tie ostatné, stratové, zostali štátu. Tak, ako to je dnes, je to v neprospech pacienta.
Čo sa týka zdravia, tak som presvedčený, že okrem traumatológie a naliehavých stavov (a ešte niekoľkých výnimiek) sa musí človek (jeho organizmus) uzdraviť sám a zdravotníctvo mu len môže vytvoriť optimálne podmienky. To by malo byť v centre toho redizajnu zdravotníctva.
Čo mne osobne v súčasnej medicíne chýba, je obyčajný ľudský prístup. Dokonca je taký vzácny, že je vlastne alternatívny. Celý systém zdravotníctva potrebuje zmeny a tie sa majú odvíjať od nejakého obrazu budúcnosti – zdravotníctvo je v prvom rade služba ľuďom a nie biznis. Odmietam systém ktorý je nastavený len na vytváranie profitu a nie spoločenského blaha. Treba si uvedomiť, že tak ako môže zle fungovať štátne zdravotníctvo, rovnako môže zle fungovať aj súkromné. To nie je o vlastníctve daného subjektu, je to o ľuďoch, ktorí ho riadia. V zdravotníctve sme odkázaní na spoluprácu.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka:
V dnešnom komentári Dr. Piršela by som chcel dodať dve poznámky.
My v systéme slovenského zdravotníctva žijeme stále a málokto si už pamätá, ako za posledné desaťročia postupne upadalo. Nie odborne a technicky, ale práve tým ľudským prístupom. Odporúčam nájsť si poviedku George Orwella „Ako umierajú chudobní“. Popisuje v nej svoje (desivé) zážitky z francúzskej nemocnice z roku 1921 (spred 100 rokov!), kde strávil niekoľko týždňov. Čitatelia budú šokovaní, koľko podobností nájdu s dnešným slovenským zdravotníctvom. Orwellova pointa bola v tom, že úroveň starostlivosti vo Francúzsku porovnal s tým, čo poznal z Anglicka. Tam sa o pacientov starali rehoľné sestry často bez akéhokoľvek medicínskeho vzdelania, ale rozdiel bol v prístupe – nenechali by pacienta napríklad niekoľko hodín v špinavom prestieraní alebo bez toho, aby mu podali pohár vody.
Druhá – všetkými desiatimi súhlasím s názorom, že „človek (jeho organizmus) sa musí uzdraviť sám a zdravotníctvo mu len môže vytvoriť optimálne podmienky“. Ako mladý prostoreký zamestnanec nemocnice som to aj neprezieravo povedal pred jedným zo starších lekárov. Už som to nikdy viac neopakoval, toto lekári spravidla nepočúvajú radi. Oni a farmaceutická veda sú tí „pomazaní“, ktorí majú moc nad životom a zdravím pacienta.
Spoznal som, našťastie aj veľa výnimiek s naozaj ľudským prístupom a s úctou k prírode, ale o tých sa médiá hlavného prúdu spravidla vyjadrujú veľmi nelichotivo.
