Ilustračný obrázok: Stefan Keller Pixabay
Nezvyknem strúhať komplimenty
Sám takým klamom neverím
Škerí sa Duša spoza plenty
Vykreslí úsmev na pery
.
Nestrpím prázdne slová chvály
Poklonkovanie pre oči
Lynčujú slávnych piedestály
Len čo sa vietor otočí
.
Úlisní vlezú pre pochvalu
Kam ani slnko nechodí
Klania sa, kto má Dušu malú
Vydáva blen za jahody
.
Netlieskam len tak, keď dav hlučí
Nedôjde psí hlas do neba
Nie je mi treba zlatý kľúčik
Pochabí podlých velebia
.
Neznášam, keď mi Dušu lámu
Plieskajú bičom úbohí
Aj keď sa ľudia držia klamu
Polená hádžu pod nohy
.
Pod nohy hádžu, trafia hlavu
Poleno za to nemôže
Že niekto má aj hlavu kľavú
A nevmestí sa do kože
.
Aj keď mi býva ľúto ľudí
Ktorí sa tesnia v škatuli
Kým Úcta k sebe svetom blúdi
Život sa riadne zmachulí
D r a g o 14102020
