Texty populárnych piesní sú predzvesťou skazy

Je síce prvý apríl, ale otvorím kriticky vážnu tému, ktorá ma mlčky trápi už veľa rokov. Väčšina textov populárnych piesní je príšerných.

Ilustračné foto: Marián Moravčík

Obrázok je len ilustračný, nesúvisí priamo s textom.

Nemá význam zapodievať sa piesňami, ktoré sa síce veľmi často hrajú, ale nedajú sa počúvať. Ale je škoda, že aj z tých nemnoho nových piesní, ktoré sa počúvať dajú, sa nenájde vari žiadna, ktorá by mala trochu hlbší text.
Chápem, že nie je jednoduché našiť slovenské slová na hotovú melódiu, aby to znelo prirodzene, až krásne. Ale potom sa stane, že keď sa takto podarí spojiť „čierne s bielym“, tak to treba využiť a vyšperkuje sa tým skvostom aspoň tretina času piesne.
Alebo interpreti s úžasným hlasom a prednesom zaspievajú jeden perfektný kus o stratenom nebi a vzdialenom baroku, ale potom už hlavne o sebe… ako je raz nahý, raz oblečený…

Možno by som vydržal toto trápenie ešte niekoľko ďalších rokov, ale posmelil ma americký hudobník Rick Beato, ktorý pred 10 dňami vydal video o tom istom. Aj podľa neho sú súčasné texty mizerné. Ako celkový trend a štandard. On vo videu porovnával náhodný text Beyoncé s textom Across the Universe od Johna Lennona (Beatles). Ale konkrétnosti nie sú podstatné, jeho hlavná myšlienka bola, že kedysi sa hudobníci snažili, aby texty boli o niečom, aby vyjadrovali najdôležitejšie ľudské pocity.

Ako príklad uvediem Franka Sinatru (medzi mnohými pôžičkami aj s hlasom Elvisa Presleyho) „I did it my way“. So slovami – básňou, ktorú si človek nehanbí nechať zahrať na pohrebe.
Ale aj naši slovenskí speváci s úžasným hlasom kedysi spievali napríklad o sklamaní ako „kameni zahodenom do vody“, memento o pyšnom Ríme a Atlantíde, ktorým bolo všetko márne a prepadli sa do oceánu zabudnutia, aj o tom, ako sa človek cíti, keď pília krásny strom. Alebo sa nehanbili spievať o nadľudskej vytrvalosti potrebnej na dosiahnutie pólu, či o čarovnom hrdom Slovensku, ktoré má domov v dolinách.

Takéto piesne sú ako balzam na odreniny doby, ako náhrada šumenia lesa a žblnkotu potoka. Presne na to piesne majú byť, nie len na vyplnenie ticha a získanie nejakého príjmu z tantiém.
Človek teda vôbec nemusí sledovať spravodajstvo, stačí vnímať, o čom sa spieva v piesňach, ktoré sú v éteri od rána do večera. Či je v nich nádej, elán, optimizmus a viera v ľudské dobro, ako voľakedy… alebo nám denne zvestujú skazu a skládku odpadu?

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore