Ilustračný obrázok: Otodex Pixabay
Uvarila som si čaj a sadla som si na chvíľu za pracovný stôl prečítať si denné správy.
Na chvíľu som sa zadívala von oknom, do tmavého pochmúrneho dňa. Pozerala som na tmavosivú oblohu, po ktorej sa preháňali mraky plné dažďa a ľadových kryštálikov, na stromy skláňajúce sa pri nárazoch nepríjemného vetra a na bielu mačku s tmavým končekom chvosta, ktorá sa aj v tomto nečase vydala loviť. A spomenula som si, akú radosť som mala včera, keď svietilo slnko.
Slnko, ktoré je pre nás symbolom svetla, tepla, nového dňa po tmavej noci a najmä symbolom života.
Mnohí z nás čakajú, kým sa skončí tmavá nevľúdna zima, plná chladu, studeného, nepríjemného dažďa a vetra. Čakajú na prvé, teplé lúče slnka a svetla v tme.
Áno mnohí čakajú na svetlo v tme. Nielen po tejto zime, ale najmä v živote. Pretože doba v ktorej žijeme, začína byť ako tmavá sychravá zima, plná mrazivej nenávisti, štipľavého vetra egoizmu, pľušte arogancie a tmy zla.
Prečo je to tak? Prečo je medzi ľuďmi toľko chladu a tmy? Pretože nie sú schopní poznania vlastnej podstaty. Napriek všetkým vedomostiam, ktoré ľudstvo má, je čoraz viac zaslepené vlastnou žiadostivosťou, otupené nízkymi pudmi a hluché ku všetkému, čo by mu mohlo pochopiť jeho vlastnú ľudskosť.
Načo sú ľuďom, všetky technologické a technické objavy, keď väčšinu z nich používa len na ničenie, alebo ako zbrane na ovládanie a zastrašovanie tých, ktorým chce vládnuť?
Načo sú ľuďom toľké vedomosti, keď sa im nesnažia porozumieť a využiť ich na vlastné zdokonaľovanie a napredovanie?
Je zarážajúce vidieť a vedieť, aké sofistikované systémy ľudia dokázali vymyslieť na to, aby mohli ovládať iných a bohatnúť z nich, ale nedokážu a hlavne nechcú ich nakŕmiť a dať im normálny a dôstojný život.
A na toto všetko je využívaná sila a tma zla. Žiaľ ľudia, napriek tomu, že sú presvedčení o svojej múdrosti, nechcú chápať, že tá tma nevedomia v ktorej žijú, je ich dielom. Pretože sami zahadzujú možnosť byť svetlom v tme. Oni samotní zahadzujú možnosť vytvárať dobro okolo seba. A ľudí, ktorí sú takým malým svetielkom v tme, sami často dobrovoľne a často na príkaz tých, ktorí im vládnu, zničia.
V skutočnosti takýmto spôsobom pomaly, ale isto ľudstvo pracuje sa samozničení.
Prečo?
Pretože mať vedomosti, neznamená múdrosť.
Pretože skutočné poznanie seba samého sa skrýva v poznaní toho, čo tu bolo skôr ako ľudstvo samo.
Pretože ľudskosť sa skrýva v mravnosti a pochopení významu života.
Pretože mať bohatstvo neznamená mať hmotné statky a množstvo peňazí a iného majetku, ale žiť v súlade nielen s ľuďmi, ale najmä so životom, ktorý nás obklopuje.
Pretože sloboda neznamená zapredávať sa za odmenu, ale konať podľa vlastného svedomia a srdca.
Pretože šťastie neznamená prchavý pocit zaslepenosti falošným leskom bohatstva a sebastrednosti, ale schopnosť nezištne milovať.
Pretože… Tým svetlom, ktoré hľadáme a na ktoré čakáme je naša vlastná duša. A tam, kde nie je, kde je úplne zničená zlom, svetlo v tme nezažiari…
Devana
Slnovratovo 10. február 2020
