a group of people bowing

Svedomie je zlatou mincou pre sebapoznanie

Ilustračné foto: Kampus Production @ Pexels


V súčasnom vojnovom konflikte na Ukrajine často rozmýšľam o budúcnosti ľudstva. A tiež ako zariadiť, aby ľudia a hlavne politické elity viac brali do úvahy dôsledky svojich rozhodnutí a činov.

Mojim receptom by mohlo byť aj svedomie. Svedomie je zlatou mincou pre sebapoznanie, inštrumentom pravdivej sebareflexie svojich plánov.

Len bohužiaľ často nechceme byť konfrontovaní s inou realitou, iným pohľadom, lebo to je práve to, čo naše upokojené svedomie vyruší a núti ho prehodnocovať hodnotový systém, čo nie je pohodlné.

Pozitívom je, že človek je predsa bytosť nielen cítiaca ale aj mysliaca – aj rozumom sa nadväzuje “kontakt” so svedomím.  Človek je povinný vo všetkom, čo hovorí a robí, verne sa pridŕžať toho, o čom vie, že je spravodlivé a správne.

Som presvedčený, že málokto poprie potrebu zdokonaľovania sa, ale okrem umenia, filozofie je tu aj veda, nové objavy, poznatky, súvislosti, pokrok v prospech človeka aj tie by podľa mňa mali formovať naše svedomie.

Obávam sa ale, že otázka svedomia je skutočne zložitou a jednou z najzneužívanejších. Naše svedomie vždy bude zodpovedať tej kultúre a etike, aká hýbe našou spoločnosťou.

To je na tom to najsmutnejšie – svedomie môžete poohýbať a prispôsobiť veľkým etickým pravidlám.

Vidieť to aj na mnohých politikoch.

Politik vo všeobecnosti práve preto sa stal politikom, že jeho svedomie mu dovoľuje ohýbať chrbát do smerov, odkiaľ prúdia benefity.

Svedomie v konečnom dôsledku vnímam ako súčasť osobnosti človeka, pocit záväznosti, povinnosti. Buď ho človek má alebo nemá a nemôže sa vyhovárať na vonkajšie vplyvy. 

Čiže ak ho politik nemá tak nemožno čakať že bude rešpektovať pravidlá, že bude morálny. Čiže je to nebezpečné pre spoločnosť.

Bohužiaľ veľmi často sa nám v tejto dobe plnej emócií a ohlupovania spoločnosti niektorými politikmi darí dostať na čelo mnohých krajín ľudí bez svedomia, bez ohľadu na ich stranícku príslušnosť, ktorá sa tiež občas podieľa na strate svedomia jej členov a potom  rastú v nich totalitné chúťky.

Súhlasím s profesorom Mironom Zelinom, ktorý tvrdí, že choroba svedomia jednak nehryzie, je potláčané a prebíja ho na poli vojny hodnôt racionálne zdôvodňovanie hriechov svedomia. Svedomie zlyháva stratou hodnôt.

Čo si myslíte Vy?

Scroll to Top
%d blogerom sa páči toto: