Stručná psychoanalýza Šimečkových „svíň v ľudských bytostiach“

Ilustračný obrázok: Suzanne Tucker @ Unsplash

blank
Obrázok je len ilustračný, nesúvisí priamo s textom.

Verím, že každý, kto má v hlave aspoň trochu chochmesu, cíti známy Šimečkov výrok o sviniach v ľudských bytostiach ako nepatričný na predvolebnú diskusiu. A myslím si to aj o progresívcoch, ktorí nezabudli samostatne myslieť. Aj podpriemerný obchodník vie, že nemôže nadávať človeku, ktorého si chce získať za zákazníka. A nemôže podpásovo ohovárať konkurenciu, lebo príde aj o tých zákazníkov, ktorí už sú takmer rozhodnutí. Z tohto pohľadu je tento výrok typickým Freudovským prerieknutím, v ktorom sa prejavujú hlboké vnútorné myšlienky a presvedčenia hovoriaceho.

Ako tomu rozumieť? Progresívci a hlavné médiá dlhodobo vykresľujú oponentov, hlavne stranu Smer, ako mafiu, bandu zlodejov a „svine“, teraz si nevšímajme vecnú rovinu – či oprávnene. Ale tá virtuálna „banda svíň“ logicky robí svinstvá aj voči svojim voličom. Napriek tomu ich volia. Šimečka si to vysvetľuje tým, že títo ľudia sú s tou bandou svíň mentálne spriaznení, jednoducho im to imponuje. Predstava Šimečku o demokracii je zrejme taká, že jedinú demokratickú príležitosť raz za štyri roky ľudia bežne využijú tak, že si vyberajú idol. A považuje to za správne, má to tak byť – chyba je len v tom, že si vyberajú nesprávny idol.

Demokracia s mentalitou stredoškolákov, s voľbou predsedu (predsedkyne) triedy. S prezidentskými voľbami to už tak pekne klape, len tieto parlamentné voľby voliči nejako nechcú pochopiť. V stredoškolských laviciach to predsa býva prirodzene rozvrstvené tak, že je akési pevné jadro triedy, to je tá lepšia spoločnosť, a potom je tu zvyšok lúzrov a odpadu a dezolátov. Na strednej škole ten plebs obvykle prijme svoju rolu, lebo chce v pokoji dožiť do maturít a aj zmaturovať, lebo čo si budeme hovoriť, učitelia tiež vedia, kto je lepšia spoločnosť a podporujú toto delenie, majú potom menej práce.

Progresívci Šimečkovského typu do skutočnej demokracie nedorástli. Do takej demokracie, ktorá dokáže skĺbiť rôznorodé záujmy do funkčného celku. Čo tým myslím, ukážem na jednej scéne zo Svěrákovho filmu Tmavomodrý svět. Je to scéna z väzenia Mírov po vojne, keď sa do jednej cely dostal bývalý pilot Sláma s bývalým nemeckým vojenským lekárom a tretím, ktorý ako v modernej dobe „kajúcnici“ sa nechal nahovoriť na zinscenovanie pokusu Slámu o útek, lebo na neho inak nič nemali. Pamätný je výrok Nemca, keď zistil, že mu chýbajú kliešte: „Já neříkám, že my tři tady kamarádi. Ale jsme na jedné lodi. A já nemohu najít kleště. Nejsou. A nebyl tu jiný než my tři. Jestli s nima někoho chytnou, kdo odskáče? Já. Mám já to ohlasit a nechat vše prohledat? To je pod moji úroveň.“

K dospelosti patrí schopnosť cítiť, kedy je situácia taká, že si ju isto niekto „odskáče“ a schopnosť akceptovať, že síce nie sme práve kamaráti, ale „sme na jednej lodi“. Táto schopnosť rozhoduje o tom, či stroskotanci v záchrannom člne prežijú, kým ich nájde záchranná výprava, alebo sa po troch dňoch začnú navzájom konzumovať. Táto schopnosť rozhodne aj o tom, ako bude Slovensko prežívať nastávajúce búrlivé roky.

A s istou dávkou sklamania som prijal nielen tento Šimečkov lapsus, ale aj absenciu dospelej reakcie z druhej strany.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore