Skutočne má byť hlavným spoločenským problémom pohlavie („gender“)?

Obrázok od Anne z Pixabay

Obrázok je len ilustračný, nesúvisí priamo s textom.

V súčasnosti vari niet dňa, kedy by v masovokomunikačných médiách alebo dokonca vo vyjadreniach politikov nezaznela téma „rodovosti“. Nechce sa mi veriť, že táto téma je skutočne natoľko naliehavá alebo vyžadujúca riešenie.

V ostatnom čase, naopak, vnímam ohrozovanie tradičnej rodiny aktivistami LGBTI++. Podľa môjho názoru naozaj môžu ohroziť tradičnú rodinu a spoločnosť ako takú.

Pri vyjadrení tohto názoru sa obvykle stretávam so spŕškou argumentov o tolerancii a úcte k inakosti. Tie však považujem vo vzťahu ku mne za irelevantné. Je mi ľúto všetkých ľudí. Napokon dve tretiny svojej profesijnej dráhy som venoval chorým a núdznym ľuďom. Napríklad onkologicky chorým pacientom, geriatrickým pacientom a v súčasnosti zdravotne postihnutým.

Čítal som, že organizácie bojujúce za práva LGBT sa preorientovali na propagáciu transgenderizmu, akonáhle dosiahli svoje ciele. Ak totiž pripustíme, že rod nie je viazaný na pohlavie a že je to iba sociálny konštrukt, ktorý sa dá meniť želaním nositeľa rodu, tak ide o popieranie nie len základov biológie, ale aj časopriestoru. Ak uznáme, že pohlavie sa dá meniť vlastným želaním (bez ohľadu na fyzické znaky viditeľných reprodukčných orgánov), tak je potom želaním meniteľná akákoľvek charakteristika od výšky, váhy, cez farbu očí až po farbu pleti či veku.

Bývalý primár-psychiater z významnej Nemocnice Johnsa Hopkinsa, Dr. Paul R. McHugh povedal, že transgenderizmus je mentálnou poruchou, ktorú treba liečiť a že zmena pohlavia je biologicky nemožná. Ľudia, ktorí v spoločnosti propagujú chirurgickú zmenu pohlavia u ľudí, ktorí majú problém stotožniť svoj rod s pohlavím, len kolaborujú a propagujú šírenie mentálnej poruchy. McHugh je údajne autorom šiestich kníh a 125 recenzovaných lekárskych článkov a vo svojom článku pre Wall Street Journal vysvetľuje, že operačná zmena pohlavia u jedincov trpiacich transrodovou poruchou – situáciou, kedy ich mužskosť resp. ženskosť podľa nich nekorešponduje s ich biologickým pohlavím – nie je riešením.

Ako by sme mali pristupovať k ľuďom, ktorí trpia transsexualitou? Christl Ruth Vonholdtová nemecká lekárka, výskumníčka a odborníčka v oblasti pediatrie s dlhoročnou praxou nielen v Nemecku, ale aj v Afrike či Indii v jednom rozhovore povedala, že dospelí majú slobodu si vybrať, či sa dajú na cestu tranzície. Rovnako ako všetci trpiaci ľudia si zaslúžia náš súcit a úctu. To však neznamená, že by sme mali mlčať a nehovoriť o nebezpečenstvách tranzície. Musíme nanovo premýšľať a nájsť lepšie a ľudskejšie spôsoby, ako im pomôcť. Toľko stanovisko nemeckej lekárky.

Veľmi zaujímavé stanovisko mi napísal môj známy, profesor zo psychiatrickej kliniky v Bratislave. Z pohľadu psychiatrie, medicíny, ale aj všeobecne – príde vám človek, ktorý(á) sa necíti vo svojom “pohlaví”. Vy mu poviete, že vy tomu neveríte a že si vymýšľa a že je to propaganda. On (ona) spácha samovraždu, lebo nevie ako má ten stav riešiť a nechce v tom ďalej žiť. Koľko samovrážd potrebuje ten zainteresovaný, aby “uveril”?
 
Ako vidieť je to veľká téma a zaslúži si kvalifikovanú pozornosť. Ja osobne si myslím, že oporou v týchto “novinkách” má byť viera a jej nositeľ. Ak sa už aj tu príliš “liberalizuje”, je zle. Každý, kto má svoj postoj k rodine ako zväzku, má svoj hlas, každý trocha môže, ak sa ale ustupuje, tak sa prehráva (prehrá).

Dodatok Mariána Moravčíka:

Téma je to široká a dá sa o nej diskutovať z viacerých zorných uhlov. Tu upozorním na jeden frekventovaný výraz – „sociálny konštrukt“. Z definície je sociálnym konštruktom niečo, čo je vecou dohody medzi ľuďmi a je to „v princípe“ všeobecne akceptované. Je pravda, že sociálne konštrukty sú stmeľujúcim prvkom spoločnosti, inštitúciou mimo práva a moci. Poukázanie na to, že niečo je „len“ sociálny konštrukt, ešte vôbec neoprávňuje daný sociálny konštrukt anihilovať. Treba sa zamyslieť, do akej miery ten sociálny konštrukt ovplyvňuje našu celkovú kvalitu života. Lebo existuje viacero sociálnych konštruktov, ktoré sú horúcimi adeptami na zrušenie. Napríklad čiara na mape ako hranica medzi komunitami. Jednou z nosných myšlienok Európskej únie bolo virtuálne zrušenie hraníc medzi štátmi a voľný pohyb po celom spoločenstve. Ale táto istá EÚ dnes mrhá obrovské prostriedky, necháva zomierať stovky tisíc ľudí a riskuje fatálnu vojnu kvôli „princípu nedotknuteľnosti hraníc“ mimo vlastného územia.
Preto neverím propagácii politiky, ktorá nemá vnútornú integritu.

Mimochodom, neverím ani tomu, že kvalifikovaný psychiater by na nejaký psychický problém reagoval tým, že by ho zhodil ako propagandu alebo že človeku neverí, ako sa cíti. Ľudia obvykle chodia k psychiatrovi preto, že nenachádzajú oporu a pomoc vo svojom blízkom okolí.
A tak možno práve spejeme do doby, keď budem musieť ísť za psychiatrom kvôli tomu, že sa cítim jednoznačne ako chlap, že som s tým spokojný a že sa desím predstavy, že by som mal zrazu zmenené pohlavie a rod.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore