Sergej Michalkov: Zrodenie ódy

Obrázok od Mohamed Hassan z Pixabay

Obrázok je len ilustračný, nesúvisí priamo s textom.

Raz veršotepca zavolali „vyššie“,
nie šéf ho – iba podšéf – prijal tam:
„Píšete verše. Každý z nás má inšie –
my nástenku, vy pero, čo vám píše.
Prikazujem vám bájky písať nám!

Od Krylova sa učte tepať dravo
nedostatky, Akoby – zvieracie.
Úradníčku je dobre nazvať Kravou
a inšpektora – Bobrom… Do práce!“

Básnik až doma zapotil sa. Skrátka:
vie, odteraz je pod ním pôda vratká.
Veď mnohým bájka nie je príliš sladká.
Ale aj tak sa vydal na tú púť,
vrchnosti nemal sily odrieknuť.
No pravdou je – už krúť sa, ako krúť –
pre bájkara bol rohom hojnosti
ten kšeft. A ozaj – kadečo je v ňom:
šéf – byrokrat (bez svedomia a cti!),
podlízač podšéf, zlodej ekonóm –
no Mýval, Osol, Sviňa kto z nich je?
Spoznajú sa! A potom vykrúcaj!
Začne byť zrazu pôda horúca,
nenazdáš sa – a vezmú prémie,
ba možno, že aj z miesta vykopnú ťa…
Básnik sa trápil, trápil do zhlúpnutia.
Znivočil hŕbu papierov,
popreberal zver za zverou –
nebezpečné sú všetky. Nenarobia škodu?
Trápil sa básnik, k ránu nezmúdrel,
vrátil sa späť – a vtedy zbadal cieľ…

Oslavnú spísal na vrchnosti ódu!
Sám nečakal, že veci takto pôjdu!

Nuž, taký bájkar sotva dačo stojí,
čo lezie do lesa a vlka sa tam bojí!

(preklad – Ján Majerník)

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore