Ilustračné foto: Marián Moravčík
Dávno pred kovidom, fakultatívny výlet k belasým morským jaskyniam na Zakyntose.
Tento ostrovček v Iónskom mori v lete navštevujú morské korytnačky – karety a kladú tam do piesku na plážach vajíčka. Je bežné stretnúť sa s nimi pri plávaní v mori ďalej od brehu. Pozorovanie korytnačiek je aj jedna z atrakcií, ktoré sľubujú cestovné kancelárie na lodných výletoch k morským jaskyniam.
No na konci septembra je už po sezóne. Aj hniezda v piesku sú už prevažne prázdne a veľké karety sa už vrátili na šíre more. Nám však kapitán sľúbil, že určite korytnačku uvidíme. Bol si istý a o pár dní som aj prišiel na to, prečo. V zálive pri mestečku Laganas ostala jedna stará kareta (na ilustračnom obrázku) a živila sa tým, čo jej hodili rybári pri čistení sietí. Veru, dôchodcovia už sa musia uskromniť a už oželejú aj slobodu šírych priestorov. Miestni rybári jej aj dali meno – Sotiris.
Takže keď sa naša loď vracala od belasých jaskýň, kapitán chvíľu bezvýsledne hľadal korytnačky vo veľkom Laganskom zálive a potom nebadane križoval k prístavu a hľadal Sotirisa. Trvalo to dlho, nájsť pod vodou meter dlhú korytnačku v niekoľko kilometrov širokom zálive nie je jednoduché. Už sme sa zmierili s tým, že z toho nebude nič, keď sa ozvalo ktorési dieťa na ľavej strane lode: „Aha, tam je korytnačka!“ Okamžite sa všetci výletníci nahrnuli na ľavú stranu lode a naklonili ponad zábradlie. No povážlivo sa naklonila celá loď. Výletníci si to takmer nevšimli, boli zaujatí korytnačkou a ten náklon im ešte zlepšil výhľad.
Nad palubou sa však ozval silný hlas kapitána, ktorý energicky vybehol z kabínky od kormidla a po grécky a anglicky sa rozkričal: „Hej! Ľudia, čo to robíte! Toto nie je vlak, ale loď. Okamžite prejdite aj na druhú stranu!“
Človek nikdy nevie, kde a ako k nemu príde poučenie.
Loď potrebuje stabilitu a vyváženosť. Zvlášť na rozbúrenom mori. Nemôže mať všetko zlato naložené na pravoboku a na ľavoboku len prázdne kontajnery. Nejde len o to, že chodiť po naklonenej palube je nepohodlné, ale náklonom sa do neprirodzenej polohy dostane aj kormidlo a loď je oveľa ťažšie ovládateľná. Zodpovedný kapitán myslí na vyváženosť lode počas celej plavby. Predvída už pri nakladaní. Prístup typu „keď sa niečo začne diať, potom to budeme riešiť“ nie je prístupom skúseného morského vlka.
Ako sa dnes cítime so Slovenskom v centre diania? Sme ako na pevnej trati rýchlovlaku, alebo skôr uprostred nepredvídateľných vĺn a víchrov? Bez skúsenej a zručnej posádky a bez kapitána, ktorý by bol schopný predvídať a zabrániť, aby sa všetci tlačili len na jednej strane…
