Riešenie protikladu medzi politikmi a spoločnosťou

Ilustračné foto: flickr

politický plagát - kým sa vy hráte na stranícku politiku, ja prichádzam o všetko

Kým sa vy hráte na stranícku politiku,
ja prichádzam o zamestnanie,
zdravotnú starostlivosť,
dôchodkové sporenie
aj dôstojnosť…

Často medzi ľuďmi počúvam, že politici sú zlí a skazení. Hovoria to ľudia, ktorí sú presvedčení o svojej dobrote a ľudskosti. Naozaj je to tak?
Sú politici zlí a spoločnosť dobrá?

Táto viera, že politici sú zlí a spoločnosť je dobrá je nesmierny klam. Politici sú len odrazom, zrkadlom spoločnosti, ktorú zastupujú. Je naivné si myslieť, že spoločnosť poctivcov budú reprezentovať klamári. Nie, nedáva to ani štatisticky zmysel.
Ako mi napísal môj priateľ psychiater. Ak vyberám 20 osôb z množiny, ktorá obsahuje 90 % hasičov, 5 % policajtov a 5 % záchranárov, tak je vysoko nepravdepodobné, že všetkých 20 osôb budú záchranári.
Naopak 18 z nich budú hasiči. Iste sú možné odchýlky, ale dlhodobé, opakované výbery sa spriemerujú a významné odchýlky sú ťažko predstaviteľné.

Presne preto, je absurdná myšlienka, že všetci sme skvelí, len politici sú zlí. Aj keď natoľko lákavá až omamná, že tomu podľahol skoro každý. Aj ja.

Bohužiaľ to tak nie je. Výmena politikov nestačí. Spoločnosť musí prejsť zmenou, aby prevládli záchranári a nie hasiči (ospravedlňujem sa za akékoľvek prirovnania týchto náročných zamestnaní k politikom). A kto je spoločnosť? Môj partner, môj sused, môj šéf?
Nie spoločnosť som ja. Pokiaľ budem trvať na tom, že sa všetci musia zmeniť „aby bolo lepšie“ a ja nemusím urobiť nič, tak sa samozrejme nič nezmení. Lebo taký istý nárok na pohodlie nezmeny ako mám ja má každý a tento postoj je aplikovateľný na každého. Ak ja sa zmením, ak vydržím na ceste, ani nie že byť lepší, skôr nebyť taký zlý ako som bol, tak budem tým zrnkom piesku, ktorá možno pohne púšťou.
A ak treba robiť dobro, ak mám ten cieľ musím byť ja tým, čo ho robí. Nečakať, že niekto iný ho bude robiť.

A najmä, opakovane sa presviedčať ako neskutočne, nezmeniteľne zlyhávam na tejto ceste.
Problém vidím v tom, že nevieme predvídať budúcnosť, len skúšame to čo sa nám zdá najlepšie v danom momente pre nás a pre našich blízkych. A často sa šeredne mýlime. Skúsenosť nás naučila, že niektoré postupy vedú zásadne k nežiaducim dôsledkom a preto sa im snažíme vyhýbať. Táto skúsenosť je prenášaná aj kultúrne medzigeneračne. Či už ako zvyky, alebo priam kodifikovaná v náboženstve. A v sekulárnej spoločnosti v zákonníkoch.

Takže áno sú univerzálne hodnoty, ku ktorým sa môžeme prirovnávať, ale sú silno modifikované aktuálnou situáciou – jedinca, rodiny, komunity, spoločnosti, štátu, sveta.
 
A v tom bádaní a skúšaní sú namočení rovnako politici ako zvyšok spoločnosti.
 
Cesta k dobru je tŕnistá, bolestná a nikdy nekončí. Len nestratiť vieru, že je to správna cesta.

Dušan Piršel

Dodatok Mariána Moravčíka:

Súhlasím s autorom komentára, že medzi politikmi a ľudom je tesná väzba. Bez podpory, alebo aspoň tichej odovzdanej akceptácie, by politici nemohli vládnuť tak, ako dnes reálne vládnu. Ale na druhej strane myslím, že riešenie nie je také jednoduché, že by stačilo, aby sme sa polepšili a že sa automaticky polepšia aj politici, alebo v panike ujdú a namiesto nich prídu lepší.

My, aj politici, sme sa narodili do sveta, v ktorom všetci hrajú hru na ťažné kone a panstvo, čo sa vezie. Politici sú zväčša tí, čo prijali pravidlá hry a rolu pohoniča. Keď sa polepšíme len my, bude to ako keď sú kone k sebe dobré a prestanú sa navzájom hrýzť a kopať a odtískať sa od válova. Aj pohonič bude lepší a menej často bude používať bič. Svet bude o niečo krajší, to je pravda…

Ale nemali by sme porozmýšľať aj nad tým, či nás baví tá hra na panstvo?

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore