Ilustračný článok: Pixabay

Úvod:

Dnes som si listovala v starých článkoch a premýšľala som, ako ďaleko sa spoločnosť posunula za tých šesť rokov od ich napísania.

Premýšľala som, či ľudia vôbec chápu svet a spoločnosť okolo seba. Či dokážu vnímať nebezpečenstvo rozbitia ich ľudskosti na malé, ťažko spojiteľné kúsky.

Premýšľala som, čo je dôležité a životu nevyhnutné pre to, aby po nás neostali len spomienky na budúcnosť.

Pochopila som, aké dôležité je to, čo som písala pred šiestimi rokmi a tým je :

Renesancia hodnôt a návrat k Humanizmu…

Denne pozorujem svet, ktorý ma obklopuje. Pozorujem správanie sa ľudí, ich reakcie na rôzne situácie. Rozprávam sa s nimi, počúvam ich.
Som účastníčkou mikrosveta s názvom „Blog a debata“ a aj tu stretávam rôzne typy charakterov, názorov, postojov…
Veľa ľudí hovorí, že sa musí niečo zmeniť. Sú unavení a znechutení. Vidím utrápených starších ľudí, ktorí celý život poctivo pracovali, zaslúžili sa o to, že Slovensko rástlo hospodársky a kultúrne a títo ľudia teraz živoria zo smiešnych dôchodkov, ktoré im vypláca tento štát.
Je to vďaka tým, ktorí sprivatizovali a predali všetko, čo v tejto krajine malo nejakú hodnotu.
Vidím „rozbité“ rodiny, kde sa namiesto rodičov starajú o deti starí rodičia, pretože rodičia musia za prácou cestovať aj niekoľko sto kilometrov.
Vidím slobodných štyridsiatnikov, ktorí si kvôli neexistujúcim sociálnym istotám nezakladajú rodiny. Majú strach priviesť potomstvo do súčasného sveta.
Vidím mladých ľudí bez práce, ktorým nahovorili, že s vysokoškolským vzdelaním si ju nájdu rýchlejšie. Veľa z nich však robí ťažkú, manuálnu prácu, ktorá nezodpovedá ich vzdelaniu, v zahraničí aza minimálnu mzdu, ktorá je niekoľkonásobne vyššia ako u nás.
Vidím bezdomovcov, skrachovancov, alkoholikov gamblerov, ktorí nedokázali zvládnuť život.
Vidím ako mi zomierajú kamaráti, spolužiaci, blízki ľudia od stresu a únavy.
Vidím smutné zamračené tváre ľudí bez nádeje na lepší život.
Jedinou cestou je „renesancia hodnôt“ a návrat k ľudskosti.
Znovu sa stať „Človekom“.
Správať sa s úctou, láskou a pochopením k ľudom, k prírode. Byť znovu zodpovedným sám za seba a svoje konanie. Uvedomiť si svoju hodnotu a uvedomiť si hodnotu života.
Začať viac rozlišovať medzi dobrom a zlom a nenechať sa klamať o väčšom a menšom zle.
Začať konať čestne a spravodlivo.
Nehanbiť sa za svoje city, presvedčenie.
Nehanbiť sa usmiať a objať blízkych, priateľov, kamarátov.
Pomôcť tam kde je to treba a je to v našich silách.
A hlavne znovu používať slová prosím a ďakujem.
Pretože svet a život je len a len o nás.
O tom, akým ho urobíme my sami.

Devana

Slnovratovo 16. október 2016

Právne vyhlásenie

Celý obsah tohto článku, ak nie je výslovne uvedené inak, je chránený autorským zákonom. Pri akomkoľvek použití je nutné uviesť meno autora, názov a zdroj (Belobog).

Pri interpretácii obsahu sa predpokladá primerané všeobecné vzdelanie a zdravý rozum.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

WC Captcha 53 − = 50

Scroll to Top