Foto – archív autora
Už pred niekoľkými rokmi som v súvislosti so špionážnymi románmi Daniela Silvu o izraelskom agentovi Gabrielovi Allonovi konštatoval, že autorove diela nemá zmysel recenzovať, lebo nejde o literatúru, ale o poklesnutú propagandu, ktorá vždy zaostáva za reálnym vývojom medzinárodných udalostí a absolútne nezodpovedá podstatným faktom vrátane korektných politických i spravodajských vzťahov Izraela a Ruska. Preto sa aj teraz obmedzím len na niekoľko poznámok o rozličných aspektoch globálnej bezpečnostnej situácie a marginálnej pozície Slovenska v siločiarach veľmocenských gravitačných polí.
V prípade 21. pokračovania pertraktovanej knižnej série začnime od konca. Miestna jazyková mutácia publikácie Violončelistka opäť vyšla súbežne s americkým originálom a znova vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ (2021). Uvedené edičné pracovisko vzniklo v roku 1951 s najvyššími kvalitatívnymi ambíciami v oblasti pôvodnej i prekladovej tvorby. Pravda už vtedy podľahlo aj nežiaducemu dobovému nátlaku či presnejšie povedané pseudorevolučnému teroru, keď uverejnilo smrtonosnú brožúru Juraja Špitzera Proti buržoáznemu nacionalizmu a kozmopolitizmu – za vyššiu ideovosť slovenskej literatúry, na základe ktorej Vladimír Clementis po mučení skončil na šibenici, Gustáva Husáka po mučení odsúdili na doživotie a Ladislava Novomeského po mučení odsúdili na 10 rokov väzenia. Neskôr sa však Slovenský spisovateľ vyprofiloval ako elitné vydavateľstvo s výrazným a početným kreatívnym zázemím autorov a prekladateľov zvučných mien.
Po novembri 1989 Slovenský spisovateľ prešiel privatizáciou. V interných i externých vzťahoch sa zbavil potenciálu významných osobností a napokon sa stal len druhoradou značkou pridruženou k manažmentu nemenovaného renomovaného komerčného vydavateľstva, ktoré neraz zmenilo majiteľov vrátane zahraničného gigantu a domácej finančnej skupiny.
Zaoberať sa myšlienkovými a umeleckými atribútmi najnovšieho diela Daniela Silvu je naozaj zbytočné a neproduktívne, veď evidentne plní iba primitívnu objednávku, ktorej predmetom je výlučne kriminalizovanie Kremľa a utvrdzovanie čitateľa, že Rusko sa nikdy nemôže stať demokratickou krajinou. To plne zodpovedá dlhodobému strategickému úsiliu Washingtonu rozložiť vplyv Moskvy a získať kontrolu nad všetkými jej aktívami.
Horlivé prisluhovanie lokálnych slovenských mocenských elít v načrtnutom kontexte vyznieva veľmi trápne až tragikomicky. Rusko dnes už nie je v stave zo začiatku 90. rokov 20. storočia, keď rozpadom Sovietskeho zväzu prišlo aj o mnohé teritóriá niekdajšej ruskej monarchie. Mimochodom – práve uprednostňovaním ideologických kritérií pri transformácii unitárneho ruského impéria do federatívnej podoby Sovietskeho zväzu sa súčasťou Ukrajiny stali priemyselne rozvinuté oblasti Ruska, aby sa v zaostalej, prevažne agrárnej zväzovej republike zvýšil podiel robotníckej triedy.
Rovnako treba upriamiť pozornosť na nedodržané prísľuby najvyšších západných predstaviteľov, že NATO sa nerozšíri na východ – dokonca po zjednotení Nemecka ani na územie vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky (Východného Nemecka). Len veľmi nerozumní činitelia by donekonečna opakovali staré chyby, preto Moskva od USA aktuálne žiada právne záväzné písomné garancie vlastnej bezpečnosti. Rusko už medzičasom nemá kam ustupovať, veď je doslova na dostrel z územia svojich niekdajších spojencov v rámci Varšavskej zmluvy a dokonca aj bývalých sovietskych republík v pobaltskom regióne.
Iste nie náhodou v Rusku kladú dôraz na sústavné pripomínanie kľúčových udalostí z bližších i vzdialenejších dejín. A mimochodom – riaditeľ Služby vonkajšej rozviedky Sergej Naryškin je zároveň predsedom Ruskej historickej spoločnosti. Niet pochýb, že Rusko teraz vedú rozhľadení intelektuáli, ktorí si uvedomujú všetky predchádzajúce skúsenosti. súvislosti a dôsledky, preto môžu na základe vedeckých poznatkov predvídať a modelovať scenáre budúceho vývoja v záujme zachovania civilizácie vystavenej hrozbe viacnásobne garantovaného vzájomného zničenia.
.
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 49 krajinách.
