Vlajka fínskych vzdušných síl

Ilustračný obrázok – vlajka fínskych vzdušných síl (zdroj: Wikipédia)

Bývalá podpredsedníčka Progresívneho Slovenska a súčasná prezidentka Slovenskej republiky sa svojou kontroverznou činnosťou čoraz výraznejšie podieľa na zmene demokratického a právneho štátu na regresívny a represívny režim. Aktuálne rezonuje škandalózny fakt, že udelila (in memoriam) najvyššie štátne vyznamenania trom osobám, ktoré pôsobili proti Slovenskému národnému povstaniu v súčinnosti s fašistickými tajnými službami. Podľa publikovanej informácie Jeden z nich udal aj vysokoškolského študenta, účastníka protifašistického odboja Mirka Nešpora (1924 – 1944), ktorého následne pri výsluchu umučili.

Naozaj si niekto myslí, že je to iba náhoda, a nie súčasť dlhodobej geopolitickej stratégie s cieľom rehabilitovať a oživiť Hitlerov odkaz v miestnych, kontinentálnych i globálnych rozmeroch? Hneď po prevrate na rozhraní posledných dekád 20. storočia v hlavnom meste Slovenska premenovali Nešporovu ulicu, ale nevrátili jej pôvodný historický názov Schreiberova podľa bratislavského židovského veľkoobchodníka a filantropa (1783 – 1869), ktorý venoval rozvoju mesta 275 000 korún. Pomenovanie nahradil klérofašistický režim v roku 1943 názvom Ulica Svätého Svorada podľa pustovníka z 11. storočia. K jeho menu sa vrátili aj politickí aktivisti po 17. novembri 1989.

V naznačených súvislostiach je veľmi zaujímavý osud Jozefa Vicena (1921 – 2008), ktorý absolvoval Vyššiu vodcovskú školu Hlinkovej mládeže riadenú nemeckou bezpečnostnou službou SD. Podieľal sa na založení Slovenskej tajnej ochrany – provládnej výzvednej organizácie pôsobiacej proti SNP. Po vojne emigroval a spolupracoval s americkou spravodajskou službou CIC. V exile založil aj Bielu légiu. V roku 1957 ho z Viedne uniesla československá rozviedka do Prahy. Je zvláštne, že ho neodsúdili ani na smrť ani na doživotie a v roku 1968 ho podmienečne prepustili. To môže signalizovať, že opäť spolupracoval. Po roku 1989 sa stal predsedom Zväzu protikomunistického odboja. V roku 2006 kandidoval do Národnej rady SR za stranu Misia 21, ktorej predsedom bol pôvodne jeden zo zakladajúcich členov a významných predstaviteľov Kresťanskodemokratického hnutia – KDH.

Nezabudnime na ďalšieho politika, ktorý bol v určitom období predsedom KDH. Po postoch na domácej scéne sa stal komisárom Európskej únie (čo zodpovedá funkcii ministra vlády EÚ). Je predsedom správnej rady nadácie, ktorej cieľom je rehabilitovať práve tie osoby, ktoré pôsobili proti SNP a ktoré vyznamenala prezidentka SR. Mimochodom – minulý rok ich už vyznamenal predseda parlamentu. V správnej rade spomínanej nadácie sú členmi aj poslanci (poslankyňa a poslanec) Európskeho parlamentu za KDH. Pravdaže – každý môže očividné súvislosti pokladať za konštrukciu, ale oslava nacistov ako národných hrdinov v niektorých bývalých sovietskych republikách, najmä na Ukrajine a v pobaltských štátoch, ako aj podpora tejto politiky zo strany EÚ a USA sú realitou. A slovenský príspevok do načrtnutej mozaiky sa nedá prehliadnuť.

portrét Pavol Janík - rozhovor
http://pavoljanik.sk

Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)

Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 48 krajinách.

Scroll to Top
%d blogerom sa páči toto: