Portrét - prof. Jaroslav Husár

Profesor Ing. Jaroslav Husár, CSc. – „doyen“ slovenskej ekonomickej vedy

V roku 2021 začal profesor Jaroslav Husár zverejňovať na portáli www.reminiscencie-súčasnosť.sk  zaujímavé informácie o osobnostiach slovenského ekonomického života z histórie a s premietnutím na súčasnosť. Tak cenný informačný kanál je potrebný a prináša zainteresovaným potešenie a verejnosti cenné informácie o ekonomických odborníkoch zo Slovenska.

 
Pri všetkej skromnosti pána profesora, o jeho osobe a prínose pre slovenskú ekonomiku a pre ekonomickú vedu všeobecne tu zatiaľ nebolo napísané ani slovo. Tak to zmeňme:
 
Profesor Ing. Jaroslav Husár, CSc.
je absolventom Vysokej školy ekonomickej (dnes: Ekonomickej univerzity) v Bratislave, kde absolvoval aj doktorandské štúdium. Po jeho skončení študoval  postgraduálne na Ústave ekonomického výskumu v Juhoslávii, pod patronátom Úradu technickej pomoci OSN, kde získal diplom magistra z Ľubľanskej univerzity. Na Ženevskej univerzite  absolvoval kurzy ekonometrie a makroekonómie. Jaroslav Husár dosiahol medzinárodné uznanie. Počas svojej kariéry absolvoval študijné pobyty  na Univerzite Neapol, Univerzite v Halle. Má za sebou prednáškové pobyty na Univerzite v Coventry, Univerzite v Halifaxe, BEA Washington, St. Mary´s University Halifax, Coventry University.  Bol expertom Medzinárodnej organizácie práce (ILO) v kancelárii OSN  v Addis Abebe v Etiópii.
Pracoval v podniku Západoslovenské energetické závody Tlmače (vtedy ZSMK 1960 – 1962), na VŠE Bratislava (1962 – 1968), v Európskej hospodárskej komisii v  Ženeve (1968-1970), v Stredisku OSN pre životné prostredie, Bratislava, (1971-1974), vo Výskumnom ústave závlahového hospodárstva Bratislava (1974 – 1990) a na Ekonomickej univerzite v Bratislave(1990 -2010).
 
Po roku 1989 sa vrátil na Ekonomickú univerzitu kde získal pedagogické hodnosti docenta a profesora.

Jaroslav Husár je autorom niekoľkých desiatok vedeckých monografií, učebníc a skrípt. Okrem iného je autorom, alebo spoluautorom mnohých vedeckých štúdií. Je jedným z najskúsenejších ekonómov, ktorý sa celý život zaoberal modelovaním ekonomických procesov na Slovensku, ale aj na medzinárodnej úrovni. Vytvoril ich pre reálnu prax.


O zmysle ekonomiky Jaroslav Husár napísal:
„Tí, čo z dreva vyrobia stradivárky, či barle pre invalidov, zvyšujú hodnotu týchto zdrojov a spoločnosť obohacujú. Od „neviditeľnej ruky“ si zasluhujú dvojitý aplauz. Toto by sme mali vrátiť novodobému fungovaniu ekonomiky, ktorú dnes devastujú tí čo si u nás prisvojujú Donovaly, či odkladajú peniaze v peňažných rajoch.“
​​​​​​​
Slovenský ekonóm tvrdí, že taký vedecký prístup, ktorý nám ponúkli slovenskí ekonómovia z rokov 1960-70 na riešenie ekonomických problémov, musia ponúknuť aj dnešní ekonómovia na riešenie problémov nadštátneho celku nazývaného Európska únia.

 
z prameňa Združenia slovenskej inteligencie, https://www.zsi.sk/author/jaroslavhusar/ 2020
 
Z množstva kníh a statí profesora Jaroslava Husára aspoň výpočet niekoľkých:
 
Makroekonómia
Aplikovaná makroekonómia
Kvantitatívne metódy a informatika
Aplikovaná ekonometria
Input-output analýza a systém národných účtov
Strategické plánovanie (vyd. Európska vzdelávacia agentúra) – J.Husár a kol.
Modelovanie ekonomických procesov
Alternatívne prístupy k riešeniu  problémov ekonomiky
Modelovanie investičných procesov,
Päť rokov Slovenskej republiky
Globalizácia spoločenských procesov vo svete a rozvoj slovenskej ekonomiky
Rozumieme makroekonómii
Aj ekonómia je veda (2018)
 
Profesor Jaroslav Husár sa narodil 31. mája roku 1936 na Malom Peseku, chodil do ľudovej školy v Nevericiach (1942), navštevoval Meštiansku školu v Želiezovciach a Vyššiu hospodársku školu v Nitre.  Už ste sa dozvedeli o jeho plodnom živote,  dnes na dôchodku žije v Bratislave.
Keďže sa aktívne pripojil ku kritike hospodárskej politiky vlád Slovenskej republiky po svojom odchode do dôchodku, stal sa zrazu oficiálnej slovenskej verejnosti „neznámy“, ba až utajovaný. O jeho jubileách a dielach sa v masmédiách nedozviete. Našťastie odborná verejnosť si váži tohto „doyena“ slovenskej ekonomickej vedy a každý článok, ktorý profesor zverejní, je rozširovaný a čítaný, napriek ignorovaniu zo strany oficiálnych médií a vládnych činiteľov či poslancov NR SR. To ku škode slovenskej spoločnosti.
 
Niekoľko ukážok jeho odborných pripomienok, ktoré považujú dnešné kruhy za kritiku:
 „Predseda vlády a minister financií by mali dôkladne, hlboko a dokonale pochopiť rovnicu rovnováhy a na jej báze usmerňovať a riadiť ekonomiku“
 – „HDP je jediné číslo!“
  „Ešte v roku 1988 európske vlády vytvorili Delorsov výbor. Ten mal preskúmať problém vzniku ekonomickej a monetárnej únie. Mal spracovať program jej implementácie. Delorsov výbor  vypracoval a predložil Maastrichtské kritériaŽiaľ, nie na báze vedy. Kritériá mali 5 bodov a boli založené na nejasnom ukazovateli hrubého domáceho produktu (HDP), už aj zato, že  HDP je v peňažných jednotkách.“

 „Hoc ekonomická veda ponúka odborné riešenie konštrukcie ukazovateľov, EÚ ju nevyužila.“

– „Jednou z hlavných úloh dneška je zvýšiť opodstatnenosť ekonomických rozhodnutí. A priamo z tejto potreby plynú tiež rastúce požiadavky na ekonomické informácie – na sústavu ukazovateľov, na ich hodnovernosť, včasnosť a podrobnosť. HDP je jediné číslo! To priam vyžaduje vybudovať, na základe hlbokých poznatkov ekonomickej vedy, menovite teórie indexov a ukazovateľov, celý systém informácií. Predovšetkým je treba zjednoznačniť aký obsah vkladáme do pojmov, teda menovite aj do HDP. Ten ako vieme je základom Maastrichtských kritérií.“
prameň: https://spolok-narodohospodarov.sk/2022/08/09/varovanie-prof-ekonomie-j-husara-musime-pretvorit-prebudovat-europsku-uniu/ 
 „Séria dôsledkov sa reprodukuje sama sebou“
 „A tak sa stalo, že sa nemôžeme spoliehať na múdrosť politikov a preto málo ekonómov spáva kľudne a iste vieme, presvedčili sme sa, že séria dôsledkov sa reprodukuje sama sebou.“
prameň: https://spolok-narodohospodarov.sk/2022/07/19/prof-ekonomie-j-husar-byt-ekonomom-nie-je-jednoduche-aky-je-jeho-udel/ 
 
Systém národných účtov ( na čo je profesor J. Husár hrdý)
Profesor J.Husár ponúkol svoj originálny a zo sveta zdokonalený nástroj na pochopenie a riadenie ekonomiky na úrovni štátu: Systém národných účtov (SNÚ) Píše: „v SNÚ vidieť poriadok ekonomického sveta. SNÚ je najprodrobnejším usporiadaným systémom finančných tokov ekonomiky. Je spoločným empirickým základom ekonomických vied. Po dôkladnom rozbore položiek účtov a ich nadväzností, vzťahov, čitateľ získa výpovedný obraz o finančných tokoch, ktoré vytvárajú hrubý domáci produkt(HDP). Tu zreteľne vidíme výrobu, akumuláciu a distribúciu outputu (výstupu) ekonomiky, meranú HDP.“ (str.18, Aj ekonómia je veda). K tomu poznamenám, že profesor J.Husár sa obrátil na každú vládu SR, aby sa systémom národných účtov zaoberala. Bezvýsledne. Pritom Systém národných účtov je kľúčom k pochopeniu, prečo môže HDP krajiny rásť a pritom sa ľudia v danej krajine majú zle a ekonomika má problémy.
 
Profesor Ing.J.Husár zároveň píše o svojom pôsobení v Juhoslávii:
„V rokoch 1963 až 1965 som postgraduálne študoval na škole, ktorú založil  Úrad technickej pomoci OSN v Belehrade. Učili ma tam velikáni – J. Tinbergen, Simon Kuznets, J. Johnson, B. Ivanovič, či B. Horvat. Na naše vedecké semináre prof. B. Horvat zabezpečoval účasť významných osobností ekonomického života“
Tak píše i o tom, že zažil zmenu: socializmus v Juhoslávii:
„Realizovaná hodnota produkcie sa v prvom momente rozpadá na dve zložky, a má tento tvar:
 
h = mnv + p
 
Nakoľko je v socialistickom podniku pracovný kolektív súčasne výrobca, správca a prvý prisvojovateľ realizovaného príjmutento príjem sa nedelí na mzdu a nadhodnotu, ale predstavuje jednotný celok. Realizovaný príjem podniku sa z hľadiska rozšírenej reprodukcie účelovo delí na fond osobnej spotreby a fond akumulácie.
Alebo matematicky vyjadrené:
h = mnv + fs + fa
 
Bez ohľadu na rôznosť funkcií, ktoré má fond akumulácie a fond osobnej spotreby z hľadiska reprodukcie v podniku, ich zdroj je jediný (oba pochádzajú z realizovaného príjmu) a oba slúžia rovnakému účelu, t. j. umožňujú stále plnšie uspokojovanie potrieb (bežných a budúcich) bezprostredných výrobcov a spotrebiteľov. Toto je akési statočné hľadanie racionálneho výkladu fungovania ekonomiky.“

Kniha Aj ekonómia je veda

blank

Píše o tom aj vo svojom ostatnom diele, v knihe Aj ekonómia je veda ( vyd.Letra Edu,Bratislava, 2018). Túto knihu vydal vo veku 82 rokov, teda vo veku, keď mnohí ľudia už netvoria a neprinášajú pre spoločnosť nič. Pán profesor je naopak, činný a produktívny tak, ako starešina slovenskej ekonomickej vedy.
Slávnostná promócia knihy profesora Jaroslava Husára Aj ekonómia je veda, sa uskutočnila dňa 26.júna 2018 v priestoroch Univerzitnej knižnice UK v Bratislave a je tam aj prehľad knihy a odborný výklad profesora Husára s kultúrnymi vsuvkami jeho priateľa, majstra Olda Hlaváčka – link na youtobe https://www.youtube.com/watch?v=n6TsZisnodg&ab_channel=ISKRA
Kniha je bohatá nielen na vysvetľovanie vzorcov a súvsťažností v ekonómii, ale je plná aj vhľadov do ekonómie, ako bola ekonómia historicky vytváraná, je tu opísaných množstvo autorov ekonomických diel, ale je tu aj mnoho autobiografických poznámok autora, jeho názory a spomienky na roky účinkovania v oblasti ekonómie a ekonomiky. V knihe kladie veľa znepokojujúcich otázok, týkajúcich sa prevažne Slovenska v globalizácii, je tu veľa reflexií o tom, čo je dobré a pokrokové a kam sa niektoré deje zvrhávajú.
 
Veľmi ma inšpiroval pohľad na problematiku národného hospodárstva krajiny. Profesor J.Husár píše: „Pojem ekonomiky, hospodárstva, postupne vykryštalizovali diela ekonómov nielen z Čiech a Slovenska. Profesor Karel Engliš v roku 1937 vo svojom diele Soustava národního hospodářství ho definuje takto: Každý samostatný účelový súbor, v ktorom sa odohráva starostlivosť ľudí o udržanie a zlepšenie života, je hospodárstvo (ako jednotka)“. J.Husár: „A ak je tento účelový súbor ohraničený štátnou hranicou, hovoríme o národnom hospodárstve. Tento komplex však pozostáva z prvkov, z podsystémov, napríklad odvetví, a samozrejme z podnikov, vlády a domácností. Povahu týchto rôznych prvkov môžeme študovať, alebo inak,  poznať štruktúru a dynamiku týchto hospodárskych jednotiek – a to je primárnou úlohou ekonómie, hospodárskej vedy…“ ( str.108, Aj ekonómia je veda).
 
Moja poznámka:

Týmto citátom profesor ekonómie Jaroslav Husár vyvracia a pobíja tých stúpencov globálnej ekonomiky a podriadenosti ku komisiám Európskej Únie, ktorí tvrdia, že tzv. národné hospodárstvo, to je muzeálny pojem, anachronizmus, ktorý nemá opodstatnenie v 21.storočí v ére globalizácie. Práve nutnosť mať národné hospodárstvo a vedieť ho riadiť sa ukazuje podstatnou pre prežitie kríz, od finančných cez pandemické až po vojnu a energetické krízy, ktoré sa rozvíjajú po roku 2020. A základný diagram tokov ekonomiky z knihy Aj ekonómia je veda (str.114,obr.4.2.Kolobeh tokov v ekonomike), pomohol aj mne pri analýze a konštrukcii budúcnosti Slovenska. Pretože aj v roku 2023 my máme ešte národné hranice, vlastný daňový a dôchodkový systém a tvoríme ich teda v rámci tokov národného hospodárstva republiky. (Autorstvo tejto poznámky nech ide na vrub PZV).
S pánom profesorom Jaroslavom Husárom som sa zoznámil v roku 2017, uskutočnili sme mnoho audiorelácií v internetovom rádiu Slobodný vysielač B.Bystrica v reláciách Klub národohospodárov Slovenska, Ekonomická demokracia a Ekonomické rozhovory. Písal články do webstránky Slovenské slovo, , z ktorých mnohé vyšli aj na webstránke Spolku národohospodárov Slovenska v rokoch 2018-2022.
Veľmi ma inšpiroval svojim vedeckým prístupom k hospodárstvu a zorientoval v problematike národného hospodárstva. Až pod jeho vedením som pochopil, ako je dôležité podložiť ekonomické filozofické vývody a teórie ekonomicko-matematickými výpočtami (ekonometriou), odvodiť vzorce pre dokazovanie fungovania ekonomiky a správne vyhodnocovať ukazovatele a kritériá v ekonómii pre reálnu ekonomiku. A máme ešte pred sebou aj spoločnú prácu: už sme to začali a kovidové obdobie nás prerušilo: „Položiť“ tri princípy ( celospoločenské vlastníctvo štátu, kolektívne vlastníctvo; ďalej princíp spravodlivho rozdeľovania výsledkov hospodárenia a spoločensky žiaduce rozdeľovanie investícií do ekonomiky republiky a nakoniec princíp  vzájomne výhodného obchodu, „férový trh“), ako aj víziu Slovenska do ekonometrických modelov tak, aby bolo možné aj na číslach ukázať „tadiaľ a takto“. 
 
Teším sa ešte na dlhú spoluprácu.
 
s úctou žiak
Peter Zajac-Vanka
 
Pôvodne vyšlo: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/profesor-ing-jaroslav-husar-csc-doyen-slovenskej-ekonomickej-vedy/

Právne vyhlásenie

Celý obsah tohto článku, ak nie je výslovne uvedené inak, je chránený autorským zákonom. Pri akomkoľvek použití je nutné uviesť meno autora, názov a zdroj (Belobog).

Pri interpretácii obsahu sa predpokladá primerané všeobecné vzdelanie a zdravý rozum.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

WC Captcha 97 − = 89

Scroll to Top