Obrázok od Sasin Tipchai z Pixabay
Veľmi som zvedavý, či v tejto chorej a zdeformovanej spoločnosti bude fungovať zdravotníctvo a po uzavretí tejto „dohody“ bude všetko klapať.
Údajne keď sa pýtali MUDr. Hnízdila ako sa dá v ČR ozdraviť zdravotníctvo tak povedal, že v chorej spoločnosti nemôže byť zdravé zdravotníctvo. U nás je to rovnako.
Cela spoločnosť je v konflikte. Doplatíme na to kvalitou služieb, ktorá už teraz trpí. Profitujú z toho súkromné nemocnice a pacienti čo si to môžu dovoliť. Bežný občan je odsúdený vytrpieť si to.
Ale ako vidieť, že bez reforiem to nepôjde. Obdobie bez reforiem, ktoré zapríčinili mnohé vlády od nežnej revolúcie spôsobuje hlboké štrukturálne problémy.
Zdravotníctvo je len jedným, ale veľmi vypuklým príkladom. Problémom je, že časový a finančný priestor pre prípadné reforme vlády bude podstatne zúžený. Čo sa týka ľudských zdrojov a platov.
Mzda je základným psychohygienickým faktorom podľa Maslowa. Má pravdu. Naši lekári si zaslúžia vyššie platy. Je to aj základný predpoklad ich stabilizácie a potenciálneho návratu iných domov.
Ja osobne ale nie som zástancom rovnostárstva. Špičkový lekár môže zarábať viac a priemerný priemerne, na tom hádam nič zlé nie je.
Pokiaľ akceptujeme, že stačí byť lekárom a to je dostačujúca podmienka na plat bez akejkoľvek zodpovednosti za protihodnotu tak zle dopadneme.
Lenže pri špičkových platoch potrebujeme aj špičkovú starostlivosť na špičkovej technike.
Myslím si, že štát má „nekonečne“ spôsobov ako nájsť peniaze na mzdy lekárov a súčasne aj na investície.
Slovensko má rezervy aj na príjmovej stránke (vyššie dane) aj na výdavkovej (zmeniť priority).
Identifikujem sa s názorom, že celá súčasná koncepcia nášho zdravotníctva je chorá.
Zdravotníci nie sú odmeňovaní za to aby mali zdravých zverených obyvateľov Slovenska, ale za výkony a s tým spojené výdavky.
Čiže chorí ľudia sú vlastne najlepší klienti, lebo celej štruktúre rôznych dodávateľov a aj pracovníkov zdravotníctva dávajú možnosti príjmov a tiež ziskov. Ak sa to nezmení tak nie je možnosť žiadnych pozitívnych zmien.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka:
Súhlasím s názorom dr. Hnízdila. Chorý je celý systém.
Skúsme sa na vec pozrieť cez trochu zjednodušenú ekonomickú perspektívu. Finančné zdroje v zdravotníctve sú obmedzené. Odvody na zákonné zdravotné poistenie sú presne určené. Znižuje ich pracovná neschopnosť aj nezamestnanosť. No pre inštitúcie a firmy, ktoré profitujú z činnosti v zdravotníctve nie je ekonomicky výhodné zameriavať sa na prevenciu a znižovanie pracovnej neschopnosti, lebo každá jednotlivo má len malý „podiel na peňaženke“ celého zdravotníctva. Ekonomicky výhodnejšie je pre nich snažiť sa zvyšovať svoj podiel (na trhu) a konkurovať ostatným inštitúciám a firmám v zdravotníctve.
Spravidla platí, že ľudia robia to, za čo ich odmieňajú. No nie formálne, ale čo skutočne je pre nich výhodné. Ak máme systém nastavený tak, že je výhodné mať „nekonečnú zásobu“ pacientov, tak takto nastavený systém zdravotníctva to robí.
Záležitosť s platmi lekárov je čerešnička na torte. Treba zdôrazniť, že hlavný problém je v tom, že lekári majú vysoké počty nadčasov a služieb. Ďaleko nad rámec, ktorý povoľuje Zákonník práce. Často do tých nadčasových služieb chodia preto, lebo momentálne nemá kto – proste provizórne havarijné riešenie, ktoré ale trvá už desaťročia. Fakt si niekto myslí, že ak lekári dostanú zvýšenie platov alebo mimoriadne prilepšenie, že to riešenie s nadčasmi a službami zrazu prestane byť provizórne?
