Prečo Rusko opúšťa bolonský systém vysokoškolského štúdia

Obrázok od Nikolay Georgiev z Pixabay

Ruský prezident Vladimír Putin vo svojom ostro sledovanom vystúpení pred Štátnou dumou 21. 2. 2023 uviedol aj to, že Rusko musí vykonať novú reformu vysokoškolského vzdelávania, opustiť bolonský systém (s bakalárskym stupňom) a vrátiť sa k tradíciám z čias ZSSR. Pritom Rusko k bolonskej konvencii (podpísanej v roku 1999) pristúpilo v roku 2003 a prvých študentov sa tento systém dotkol až v roku 2007. Po 15 rokoch uplatňovania teda Rusko ohlasuje radikálnu zmenu, ktorou sa jeho systém štúdia stane nekompatibilným s európskym systémom.

Prečo sa bolonský systém v Rusku neosvedčil? Kritici V. V. Putina na našej strane novej Železnej opony (napríklad Denník N) v tom majú jasno. Bolonský systém uľahčoval mobilitu študentov. Študent môže počas štúdia vystriedať niekoľko vysokých škôl v rôznych krajinách a v poslednej z nich dostať plnohodnotný diplom, uznaný všade. Presne toto vraj vadí Putinovi, ktorý chce pripraviť ruskú mládež o slobodu študovať v zahraničí a takto jej brániť v kontakte s liberálnou demokraciou.

Známy ruský profesor histórie Andrej Fursov však dôvody vysvetľuje úplne inak:

Bolonský systém je jeden z charakteristických znakov „novej epochy“. Od začiatku sa prijímal nejednoznačne, má svoje výhody aj nevýhody, no vždy sa treba opýtať „qui bono“ – kto má z tohto systému prospech. Bakalársky stupeň nie je úplne nová myšlienka, no v tomto poňatí by mal byť tesne previazaný s praxou a napĺňať určité aktuálne potreby praxe.

Napríklad momentálne je konjunktúra ekonómov a právnikov. Ľudia zaplatia školné, dostanú diplomy a zajtra sa dopyt na trhu zmení a ekonómov ani právnikov nebude treba. Povedia im – prepáčte, musíte sa naučiť nové kompetencie. Všimnite si ten rozdiel, už sa nehovorí o znalostiach, ale o kompetenciách, a človek sa musí znovu učiť, aby získal nové kompetencie. A samozrejme, aj znovu zaplatí školné.

Ale najdôležitejšie je to, že tá hlavná časť študentov – tí, ktorí ostanú pri bakalárskom titule, oni nedostanú také široké vzdelanie a je teda s nimi možné ľahšie manipulovať. V princípe, neučia ich učiť sa. Ich vzdelanie je zamerané na funkcie. Naučia sa vykonávať určitú funkciu a keď už daná funkcia nie je potrebná, musia sa učiť znovu. Keď to poviem hrubo, takto sa vychovávajú vzdelaní impotenti, ktorí nevedia riešiť nové problémy.

Druhá vec je tá, že v bolonskom systéme existujú ostré kvalitatívne rozdiely. Je tam niekoľko elitných univerzít, ale potom veľmi veľa škôl, ktoré si hovoria univerzity, ale ich kvalita nepresahuje kvalitu polytechniky. Bolonský systém je veľmi výhodný pre vládu a trh, ale prispieva k triednej diferenciácii. Tí, ktorí majú prístup k vysoko kvalitnému vzdelaniu, povedzme 10 najlepších univerzít, sa dostanú do elitnej triedy, ale všetci ostatní dostanú druhoradé vzdelanie.

Medzi výhodami sa hovorí aj to, že študenti môžu cestovať po celom svete a študovať, ale sociologické prieskumy hovoria, že len nepatrné percento študentov takto naozaj študuje. Migrácia študentov sa prekrýva s turisticky atraktívnymi trasami a nedostatok peňazí aj potreba adaptovať sa na novom mieste študentov odrádza od častej zmeny univerzity.

A do tretice je tu ešte otázka klasifikácie, po novom sa tomu hovorí kredity. Študenti majú v odboroch štúdia určité povinné kredity a ostatné si môžu vybrať. Stáva sa to, že študenti idú cestou najmenšieho odporu a vyberajú si ľahšie predmety, alebo sa vyhýbajú profesorom, ktorí majú na študentov vysoké nároky. Zákonite sa tak títo nároční profesori vytláčajú na okraj a znižuje sa úroveň vzdelania. Toto nie je hypotéza, toto sa už reálne prejavuje.

Ako príklad uvediem môj odbor – históriu. Pri zbieraní kreditov si študent môže vyberať určité veľmi úzke zameranie predmetov. Napríklad si vyberie predmet Peňažná sústava starovekej Číny. Ak mu to dá dostatok kreditov z oblasti starovekej histórie, tak o ňu viac nezavadí. Vzdelanie je potom takéto fragmentárne a študent nemá ako získať ucelený obraz. Ľahko sa s ním potom manipuluje. Skupiny, ktorým záleží na ovládnutí spoločnosti, majú preto bytostný záujem na bolonskom systéme.

Ďalšia vec je tá, že bolonský systém mení vzdelávanie na „poskytovanie služieb“. To isté sa teraz deje v medicíne. Tiež sa orientuje na poskytovanie služieb a to znamená, že nemá záujem, aby ľudia sa vyliečili, ale aby sa stále chodili liečiť. To isté bolonský systém. Nemá záujem na tom, aby vychoval človeka, ktorý sa sám dokáže naučiť, ale aby sa stále, keď potrebuje nové „kompetencie“, prišiel učiť a samozrejme zakaždým platil školné.

Bolonský systém ničí univerzitu ako inštitúciu, ktorú vytvoril novovek. Mení profesora zo štátneho zamestnanca na nájomného pracovníka, posilňuje status riadiacich funkcií voči vyučujúcim, eliminuje vyučujúcich, ku ktorým sa študenti nezapisujú a výrazne zvyšuje byrokraciu. Lebo kvôli štandardizácii je potrebné vypisovať veľa tlačív a hodnotení a v celom procese vyhráva priemerný študent a priemerný vyučujúci. Niektorý filozof sa o tom vyjadril ako o „boji priemernosti o miesto pod slnkom“.

No veci fungujú tak, že keď sa vládnuca elita pričiní o to, že klesá úroveň vzdelania, tak sa to bumerangom prejaví na ich vlastných deťoch a každá ďalšia generácia je hlúpejšia a primitívnejšia. To isté pozorujeme aj na elitách, ktoré vládnu v štátoch Európy. Každá ďalšia generácia je hlúpejšia a neschopnejšia ako predošlá. Chiraca nahradil Sarkozi, Kennedyho zas Bush a Obama a predpokladám, že sa ešte nedostali na dno…
Tomuto svetu dláždi cestu bolonský systém a pripravuje do funkcií ľudí, ktorí sú ako marionetky. Bez svojich vodičov sú ako stratení a nedokážu sa orientovať.

Dodatok St. Hrocha:

Fursova sleduji už řadu let a mám nahraný celý cyklus jeho přednášek – je velmi inspirující a jeho přístup k  tématu mimořádně zajímavý a stravitelný.
S Fursovovými závěry nemohu než souhlasit. Jeho postoj k  boloňskému systému je mi jasný a vychází z jeho zkušeností člověka, aktivně přednášejícího na vysokých školách. Systém  jako takový není tak zrůdný, jako to, v co se vyvinul. Nejde jen o to, že plodí stále méně vzdělané absolventy (podobného názoru jsou a byly i generace před ním).
Nicméně v Rusku negativa metamorfózy tohoto systému udeřila s plnou silou, a země pociťuje například citelný nedostatek skutečně vzdělaných lidí v přírodních a technických vědách. Typická byla i reakce státní byrokracie na oznámený odchod od systému – jen to poněkud „učesali” a domnívali se, že je splněno.
Není, a boj o uzdravení školství bude ještě docela urputný. Velmi nedávno si naříklad známý finančník a analytik Losev postěžoval, že ministerstvo, v rozporu s potřebami země, výrazně omezilo počet aspirantur  na technických oborech …

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore