Foto z Bachmutských zákopov: https://libertarianinstitute.org/news/most-front-line-ukrainian-soldiers-killed-within-4-hours/
Ľudstvo je nepoučiteľné. Po každej svetovej vojne priami účastníci napísali tony protivojnových kníh. Úplne zbytočne?!
Dnešná generácia už asi nepozná Hellerovu knihu Hlava XXII. Jej hlavný hrdina Yossarian, Američan arménskeho pôvodu a špecialista-bombometčík, po niekoľkých mesiacoch bojov začal trpieť utkvelou predstavou, že ho niekto chce zabiť. Velitelia ho poslali vyšetriť na psychiatriu, ale on bol v tom momente najnormálnejší v okruhu stoviek kilometrov. Dnes máme Hlavu XXII naživo všade okolo seba a niekto chce zabiť nás a našich synov.
Médiá hlavného prúdu (a dokonca aj slovenské) pred necelým týždňom priniesli svedectvo amerického účastníka bojov okolo Bachmutu na Ukrajine. Išlo o bývalého príslušníka námornej pechoty Troya Offenbeckera. Podmienky a intenzita bojov (pozri ilustračné foto) je taká vysoká, že skúsený mariňák hovorí o „pekle“, aké ešte v živote nezažil. Podľa jeho informácií vojaci ukrajinskej armády z posíl, ktoré tam denne posiela velenie armády, majú pred sebou v priemere 4 hodiny života. Prirodzene, niektorí majú šťastie a dožijú sa až do večera, ale štatistika nepustí – je to vyvážené tým, že niektorí ani nevystúpia z transportéra. Naše médiá nám to naservírujú sucho ako dôkaz, že ukrajinská armáda skutočne potrebuje „našu pomoc“.
Troy Offenbecker o situácii v Bachmute bez obalu hovorí ako o „mlynčeku na mäso“. Je to tam také tvrdé, že… pamätáte si, ako naše médiá písali so slávou o súkromnej americkej vojenskej spoločnosti Mozart? Písali sme o nich aj my. Vznikli pred rokom ako špeciálna protiváha PMC Wagner s tým, že „im ukážu“. Pôsobili práve v Bachmute a ešte 29. 1. 2023 uverejňovali tweety ako statočne bojujú.
Viete, kde je PMC Mozart dnes?
Andy Milburn, jej zakladateľ a šéf, zverejnil 31. 1. 2023 tweet, že k tomu dňu skupina Mozart končí svoje aktivity na Ukrajine.
Dôvodom (oficiálnym) je to, že došli financie, členov skupiny obviňujú zo sprenevery, sexuálnych deliktov, opilstva, gamblerstva a preto ich to už nebaví. V čase vrcholnej slávy sa písalo, že v skupine Mozart je 10000 bojovníkov. Koncom januára, keď Mozart končil, ich bolo asi 3000. Z nich niekoľko stoviek odišlo s Milburnom. O ostatných asi 2500 Milburn lakonicky poznamenal, že „misia a ľudia pokračujú“.
Urobte si názor sami, no my za starých čias sme tomuto spôsobu hovorili „zmiznúť po anglicky“.
Skúseným a ostrieľaným veteránom z desiatok misií po celom svete, príslušníkom najsilnejšej a najlepšie vybavenej armády na svete, nestojí za žiadne peniaze riskovať život v Bachmute. Riziko je príliš veľké a reálne.
Oficiálne správy ukrajinskej armády, ktoré hovoria, že Rusi majú niekoľkonásobne vyššie straty, sú len neoverenou náplasťou na hlbokú ranu a jediným argumentom, že ten „mlynček na mäso“ by mohol mať aj nejaký zmysel.
S prepáčením, nebudem na tomto mieste komentovať presvedčenie našej vlády, že je správne čo najdlhšie udržiavať „mlynček na mäso“, že je správne denne tam posielať stovky ukrajinských chlapcov, a že je dokonca správne uvažovať o poslaní nepripravených a nevycvičených slovenských vojakov tam, odkiaľ sa vyparili aj najelitnejší vojaci USA. Nedá sa to komentovať s pokojnými nervami, lebo sa nás to týka osobne a bytostne.
Našťastie celý svet nie je plný bláznov, ako Slovensko. Americký portál Redacted, komentuje vyššie uvedené fakty takto:
Napriek tomu všetkému Ukrajina naďalej posiela vojská, aby získali späť Donbas, ktorý sa v referende vyjadril, že NECHCE byť súčasťou Ukrajiny. Dáva to nejaký zmysel? Používať ľudské životy ako jednorazové plastové poháre kvôli zabratiu regiónu, ktorý sa vyjadril za odčlenenie? Regiónu, ktorý vláda Ukrajiny takmer desaťročie bombarduje a trestá?
Napriek tomu všetkému Západ naďalej tlačí Ukrajinu do boja, hoci je očividné, že sa jej nedarí. Nikto už neverí, že sa jej podarí získať späť Krym a niektorí vysokí dôstojníci Francúzska a Nemecka už pripúšťajú, že časom sa môže dospieť do stavu, keď ukrajinské straty budú neúnosné. Čo to, preboha je, že „budú neúnosné“? Veď strata každého jedného života je neúnosná.
Namiesto záveru nesmrteľná hláška môjho spolubojovníka z vojenčiny:
„Kde končí ľudský rozum, začína vojenské umenie.“
