Ilustračný obrázok: Myriams-Fotos Pixbay
Dnes ráno zasa poriadne mrzlo, včera počasie pripomínalo mrazivý január a nie jar a ovocinári už počítajú škody…
Pred pár desiatkami rokov bol veľmi známy slogan: „Poručíme větru, dešti, kdy má pršet a kdy vát.“
Smelé a nafúkané slová ľudí ktorí si mysleli, že technický a technologický pokrok ovládne všetko okolo nás. V súčasnosti to nie je iné. Ešte stále sú smelé plány elít, nielen ovládnuť našu planétu, ale dokonca dobyť vesmír. Áno, súčasná civilizácia chce ovládať, rozkazovať, diktovať Zemi i vesmíru, ale nie je schopná zvládnuť samu seba. Stačil jeden vírus a je jedno, či je umelo vytvorený, alebo má prírodný pôvod a ukázalo sa, ako veľmi je súčasný svet zraniteľný, napriek všetkým znalostiam z medicíny, biológie a ostatných prírodných vied, ale aj technickej a technologickej vyspelosti.
Ľudstvo sa síce tvári vyspelo, ale pri všetkom tom pokroku a budovaniu moderného sveta zabudlo na niečo veľmi dôležité. Na duchovný a duševný vývoj a rast. Vyzerá to tak, ako keby ľudia netúžili po múdrosti, poznaní, po hľadaní pravdy. Stačia im technické hračky, ktoré im uľahčujú život a je ich mnoho. Skoro nikto z nás si už nevie predstaviť život bez pohodlia, ktoré nám dáva elektrická energia, tečúca voda. Mnohí si nedokážu predstaviť život bez mobilov, internetu, počítačov, televízie…
Ale..
Čím viac máme toho čo by nám malo život uľahčiť a spríjemniť, tým máme na všetko menej času. Mnohí z nás ho strácajú tým, že sa snažia zarobiť peniaze, aby si toto všetko mohli kúpiť.
Máme moderné lekárske prístroje, lieky, vieme zachraňovať mnohých, ktorí by bez nich neprežili, zvyšuje sa priemerný vek dožitia…
Ale…
Zrazu počúvame, že lieky a liečba má byť len pre tých, ktorí si ju zaplatia. Starí a chorí sú neperspektívni pre spoločnosť .
Ľudia masírovaní konzumnou propagandou veria, že je jednoduchší život bez poctivej práce a hodnôt. Pre mnohých je najlepším modelom života mať čo najviac, ale bez práce. Iní sa zasa chcú najmä zabávať a prežívať život zážitkovou formou. A neuvedomujú si, že kým oni žijú takýto život, iní musia ťažko pracovať a žiť v chudobe.
Mocenské elity sa hrajú na bohov a myslia si, že vďaka svojmu bohatstvu majú neobmedzenú moc. Pohŕdajú hodnotami, ľudský život má pre nich len cenu práce, ktorú môže človek vyprodukovať a na ktorej môžu zbohatnúť, nezáleží im na prírode, na planéte a vôbec nie na ľuďoch.
A pri prvom vážnejšom probléme zrazu vidíme, že sa niekde stala veľká chyba. Aj to napriek tomu, že tento svet a spoločnosť sú hodnotené ako to najlepšie, čo ľudstvo vytvorilo a súčasná amorálnosť je označovaná za vrchol evolúcie človeka.
Ľudia zomierajú ako vo vojne a ich príbuzní trpia, lebo vyspelá medicína im nevie pomôcť, ale trpia o to viac, že nemôžu byť s nimi v poslednej chvíli. Sú od seba oddeľovaní ako pri morovej nákaze a odrazu zisťujú akí sú osamelí, že ten počítač, televízor, či telefón nenahradia prítomnosť človeka a ľudské teplo.
Môžeme mať obrovské poznatky a vedomosti, ale ak ich nedokážeme uplatniť v praxi a využiť pre blaho spoločnosti a nielen na vlastné obohatenie sa, tak nie sme ničím.
Môžeme chcieť ovládnuť prírodu a vyťažiť z nej čo najviac, ale to len potvrdzuje, že sme na veľmi nízkom stupni duchovného a duševného vývoja.
Pretože základom života a prežitia a nielen toho nášho, ale celej planéty je vzájomná symbióza. Hľadanie toho, čo nás spája, čo nám pomôže prežiť plnohodnotný život v súlade s planétou na ktorej žijeme a jej zákonitosťami. Ale aj hľadanie toho, čo ľudí spája, aby dokázali prežiť.
Dnes ráno mrzlo a poriadne. Omrzli kvety na skoro kvitnúcich stromoch. Napriek všetkým vedomostiam a vymoženostiam nedokážeme ovládať počasie, prírodu. Ani by sme sa o to nemali snažiť, lebo tak narobíme len viac škody ako osohu. Ale mali by sme sa naučiť ovládnuť vlastný egoizmus, vlastné zlé vlastnosti a hľadať spôsoby ako skutočne žiť a nie len prežívať a hľadať zmysel života, ktorý sa neskrýva v mamone a konzume.
Devana
Slnovratovo 1. apríl 2020
