Politický panteón…

Ilustračný obrázok: mohamed hassan pixabay

Nedávno som mala možnosť vypočuť si zopár tzv. „Mariánskych piesní“.
Hovorí sa, že „viera“ je dar, pretože ľudia vďaka nej dokážu prežiť aj tie najhoršie chvíle v živote.
Podobná viera sálala aj z textov tých piesní.
Nie, nebudem písať o religiozite Slovákov, ale o ich viere.
V niektorých textoch piesní boli prosby o pomoc, aby Panna Mária ochraňovala ťažko skúšaný národ a orodovala zaň u svojho syna.
Pri počúvaní týchto piesní som si uvedomila, akú mentalitu má mnoho Slovákov.
Potrebujú vieru v nejakého hrdinu, či božstvo, ktorí by za nich prevzali zodpovednosť. Za ich vlastné životy, národ, štát.
Ako keby si nechceli uvedomiť, že ich problémy nevyrieši nejaký Jánošík, ktorý bohatým bral a chudobným dával, alebo nadprirodzená bytosť, žijúca niekde na nebesiach.
Toto je jeden z veľkých omylov nášho národa. Mnoho ľudí odmieta prevziať zodpovednosť za to ako žijú a za vlastné skutky. Pretože je jednoduchšie viniť za vlastné zlyhania a chyby niekoho iného, alebo čakať, že problémy zázračne vyrieši nejaký rozprávkový hrdina, či božstvo.
Žiaľ, slepá a oddaná viera ľudí sa často prejavuje v každodennom živote. Napríklad aj v slepej viere a zbožšťovaní politikov, či politických strán, ktorým neustále veria, že im pomôžu a vyriešia ich problémy.
A preto máme na Slovensku politický panteón politikov, ktorí sa začali hrať na bohov a vďaka ľudskej naivite, slepej viere a nezodpovednosti sa správajú horšie ako bohovia gréckeho pantéonu. Občanov majú iba za poslušné bábky a myslia si, že môžu vládnuť a rozhodovať nad bytím, či nebytím nášho štátu a jeho obyvateľov.
A títo politici si začali vychovávať svojich oddaných prívržencov, nohsledov, ktorí presadzujú a obhajujú ich konanie a ľudí, ktorí nesúhlasia oficiálnym „štátnym náboženstvom“ prenasledujú rôznymi spôsobmi.
Žiaľ, vyzerá to tak, že ľuďom vyhovuje takýto model novodobého vládnutia a radšej budú kľačať a prosiť, ako by mali poslúchnuť skutočného Boha v sebe – svoje svedomie a mali by sa postaviť na vlastné nohy. Prevziať zodpovednosť nielen za svoje životy, ale aj za štát a národ, ako to urobili tí pred nimi, ktorých táto moc znevažuje a dehonestuje.
Časy rozprávok a viery v ľudových hrdinov, ktorí mali zázračné schopnosti a konali dobro, už dávno skončili.
Nahradila ich drsná realita novodobých hier o tróny a moc.
Veď treba prevziať moc, zmeniť politickú mapu Slovenska, či dokonca vymazať Slovensko z mapy sveta, nech to stojí, čo to stojí…

Devana

Aktualizovaný článok z 13. augusta 2018

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore