Podoby kolonializmu: Hladomor v Bengálsku

Ilustračný obrázok: Pixabay

Aby sme pochopili súčasnosť, musíme sa občas vrátiť do minulosti.

Koloniálne mocnosti, ktoré stáročia žijú z práce a zotročovania iných sa svojich spôsobov nevzdávajú ani v súčasnosti.
Okatá propagácia anglickej kráľovskej rodiny a jej idealizácia v médiách, nie je náhodná. Má za úlohu zakryť súčasnú agresívnu formu Britskej novokolonizácie.

Dnes si už len málokto spomenie na pripravovanú zmluvu o voľnom obchode medzi USA a EÚ, TTIP, ktorá predchádzala referendu v Británii o vystúpení Spojeného kráľovstva a Severného Írska z EÚ.
Transatlantická dohoda USA a EÚ o voľnom obchode nebola uzatvorená najmä kvôli tomu, že EÚ by bola ohrozená ekonomickým diktátom USA a mnohí politici, ale aj občania z členských krajín EÚ ostro vystúpili proti tejto pripravovanej dohode. Rokovania o uzavretí zmluvy TTIP definitívne zlyhali až po referende vo Veľkej Británii.
A dnes Európa rieši Brexit a ekonomické dopady vystúpenia V. Británie z EÚ.
V. Británia si vždy tvrdo hájila svoje mocenské a ekonomické záujmy na úkor okolitého sveta a kolónií. Tak, ako to bolo v minulosti , je to aj v súčasnosti. Rozdiel je len v tom, ktoré krajiny považuje v súčasnosti za kolónie.
Aby som priblížila spôsob, ako sa V. Británia správala v nedávnej histórii k obyvateľom svojich kolónii, chcem spomenúť udalosť z Druhej svetovej vojny, za ktorú nesie zodpovednosť bývalý britský premiér W. Churchill a ktorá je na rozdiel od mnohých iných vojnových zverstiev páchaných na civilnom obyvateľstve, zatajovaná a zabúdaná.
Pri napadnutí Barmy Japonskom, ktorá bola jedným z vývozcov ryže do Indie, síce V. Británia poslala na východ Indie svoje vojská, aby chránili hranice s Barmou, ale zároveň brala potraviny už aj tak hladujúcim obyvateľom Bengálska v prospech armády. A nielenže potraviny odoberali, ale aj ničili roľníkom polia a rybárske a nákladné člny pod zámienkou, aby ich nezískali Japonci. V Bengálsku, kvôli nedostatku ryže z okupovanej Barmy, ale aj slabej úrody a zastaveniu obchodu s potravinami, kvôli strachu z hladu, z iných provincií, nastal hladomor, ktorý V. Británia pod vedením W. Churchilla odmietala riešiť. Kvôli hladomoru, ktorý spôsobila neľudská koloniálna politika, zomreli v Bengálsku viac ako tri milióny civilistov. Britský premiér W. Churchill sa nikdy netajil svojim rasizmom a opovrhovaním ľuďmi v okupovaných kolóniách. Práve z obdobia vojnovej genocídy páchanej na obyvateľoch Bengálska sú známe jeho výroky o tom, že nenávidí Indov, pretože sa množia ako králiky, ale je známy aj jeho cynický výrok, keď mu bolo oznámené, že v Bengálsku zomreli hladom milióny ľudí: „A prečo teda ešte nezomrel Gándhí?“.
Hladomor v Bengálsku z roku 1943 nie je jediným hladomorom, ktorý Indiu postihol. Omnoho horší, bol prvý hladomor v roku 1770, keď zomrelo od hladu asi 10 miliónov obyvateľstva Bengálska, kvôli Britskej koloniálnej politike.
V dnešnej dobe sa novokoloniálna politika V. Británie prejavila napríklad v Iraku, Líbyii,či Sýrii.
Podoby novodobého kolonializmu sú rôzne a myslieť si, že nášho štátu sa to netýka, je scestné. Pre koloniálne mocnosti nikdy nebudeme partnermi, aj keď sme s nimi v rôznych spolkoch, či už je to EÚ, alebo NATO. V skutočnosti , práve členstvom v nich, sme sa stali ekonomickou a vojenskou kolóniou bývalých koloniálnych veľmocí.
Kolonializmus má veľmi kruté podoby a o mnohých sa práve kvôli tomu, že sa začal skrývať pod maskou demokracie nepíše, nehovorí.
Ako vyzerá?
Napríklad ako montážne haly stavané na úrodných poliach…
Ako lacná pracovná, ktorú využívajú kapitalistickí vykorisťovatelia, ktorých poplatné vlády označujú za zahraničných investorov.
Ako potravinová nesebestačnosť, ktorá môže kedykoľvek vyvolať potravinovú krízu, alebo dovoz poradných potravín a spotrebného tovaru do novovzniknutých kolónií.

Hovorí sa, že ak chceme zmeniť svet, musíme najskôr zmeniť seba. Je to pravda.
Ak chceme zmeniť svet, musíme prestať veriť klamstvám, ktoré sú nám podsúvané rôznymi spôsobmi. Nesmieme zatvárať oči pred násilnosťami, vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti, ktoré sú bežne páchané na nevinných ľuďoch rôznymi formami, ale najmä popieraním a odopieraním ich základných ľudských práv.

Devana

Slnovratovo 19. februára 2019

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore