Ilustračný obrázok – archív Pavla Janíka
PAVOL JANÍK RANNÝ RACHOT I. Ó, romantika obrnených transportérov a ich zasnené jazdy na svitaní. Ako pekelne tíško ma bozkáva bľabotajúci, na smrť opitý napalm. Ako mäkko sa mením na uhoľ – - ó, zázračná premena stromu. Prestaň už s tými pazvukmi padajúcich listov, bláznivá, hysterická jeseň. Nie je všetko dýka, čo sa blyští! V zlatožltom lístí šialený Amor so samopalom striehne na spevavé vtáčiky. II. Ráno za nohy visí z oblohy. Spolu s dažďom zostupujeme z akvarelového neba, nemotorne ako svetlo. Trasľavými rukami prevraciame do seba poháre, akoby sme prevracali svet. Nastavujeme ruky proti svetlu – sú studené a priehľadné. Vo vreckách nosíme klenoty. Strácame ich a nakupujeme za ne hračky a slnečný jas. Ó, slnko! - posledná zápalka spálená na pamiatku obetí deratizácie. A čo ďalej? To predsa nemôže byť všetko. Veď ešte stále sme negramotní. Veď nevieme ani čítať drevené písmo starej mamy. (Z knihy Nezaručené správy, 1981)
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 49 krajinách.