Ilustračný obrázok – archív Pavla Janíka
PAVOL JANÍK RANNÝ RACHOT I. Ó, romantika obrnených transportérov a ich zasnené jazdy na svitaní. Ako pekelne tíško ma bozkáva bľabotajúci, na smrť opitý napalm. Ako mäkko sa mením na uhoľ – - ó, zázračná premena stromu. Prestaň už s tými pazvukmi padajúcich listov, bláznivá, hysterická jeseň. Nie je všetko dýka, čo sa blyští! V zlatožltom lístí šialený Amor so samopalom striehne na spevavé vtáčiky. II. Ráno za nohy visí z oblohy. Spolu s dažďom zostupujeme z akvarelového neba, nemotorne ako svetlo. Trasľavými rukami prevraciame do seba poháre, akoby sme prevracali svet. Nastavujeme ruky proti svetlu – sú studené a priehľadné. Vo vreckách nosíme klenoty. Strácame ich a nakupujeme za ne hračky a slnečný jas. Ó, slnko! - posledná zápalka spálená na pamiatku obetí deratizácie. A čo ďalej? To predsa nemôže byť všetko. Veď ešte stále sme negramotní. Veď nevieme ani čítať drevené písmo starej mamy. (Z knihy Nezaručené správy, 1981)
VIDEO PO SLOVENSKY:
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 48 krajinách.
