Ilustračný obrázok – archív Pavla Janíka
PAVOL JANÍK NA BATOŽINOVOM PULTE Ako sa vlastne píšu básne? Na stanici Gare de Lyon. Do cestovného poriadku Deutsche Bundesbahn. V tričku z Marché aux puces. Azda na tom vôbec nezáleží. To len černosi kongami dotieravo udierali do slúch turistov pod Notre Dame. A s každým frankom do klobúka spadol aj kus oblohy, tak hrozivo presne, že sa sexshopy zdesili oranžovými škrekmi reklám. Chýrne prostitútky na Place Pigalle si kladú ruky na tvár. Z kostola svätej Genovévy vstupujú nahé mníšky rovno do nebies. In god we trust. Nad ubytovňou Ruelle Rouge zapadá sedemfrankové slnko. It is just sex o'clock. Takto sa čaká na spásu. Polhodinu po polnoci odchádza vlak na juh. Čo ak naozaj na niečo čakám? Azda na iné ako čaká mňa. Je to už dávno, čo som si bol istý, že ťa mám rád? (Z knihy Nezaručené správy, 1981)
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 49 krajinách.
