Ilustračný obrázok: autor
PAVOL JANÍK JESENNÝ BOZK Do tváre hodiť pokrčené nebo jak požuvaný chlieb a soľ. Prstami hľadať pocit (vtáčí štebot), čo v priamkach vody premokol. Obloha striasa ťažké zrelé hviezdy. V nás klušú kone bez zábran. Ranené vtáča v hrotoch nervov hniezdi (len jemu plakať nezabráň). Po prstoch trávy mäkko kráča neha, keď ostro kričí mlčanie, splašená noc keď po obzore behá, keď mesiac šplhá po lane. - Ryšavé stromy zhoria ako peha a les si kosti poláme. (Z časopisu Nové slovo, 16. 10. 1975)
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 49 krajinách.
