Pavol Janík: HURÁ, HORÍ!

Ilustračný obrázok: autor
PAVOL JANÍK
HURÁ, HORÍ!
alebo
Štyri milióny za zavraždenie básnika
1.
Opúšťa nás bojový duch islamu
a ďalších vyznaní lásky
k smrti druhých.
Na verejných budovách
a verejných domoch
vejú zástavy vzduchu
a im na roveň postavené prestieradlá.
V kaviarňach do nemoty
vyhrávajú plazivé hymny krajín,
ktoré nikdy nejestvovali,
a iné otrepané melódie.
Röntgenové snímky
rádioaktívneho svedomia
zakladáme ad acta.
Z niekoľkoročného exilu
sa vracia stratená pamäť
môjho tela.
Prichystaní
na záverečný potlesk
cítime, ako sa chýli k finále
ďalší z dočasných mierov.
Právo na podpis
pokladáme za neodňateľné právo 
gramotných nájomníkov.
Presadzujeme podpisové práva
učiteľov a rodičov
v žiackych knižkách.
Sme za zvolanie konferencie
pod heslom: Referenti
všetkých stupňov, spoťte sa.
2.
Tlačové agentúry
a hlásne trúby
diktátorských režimov
obletela dobrá správa:
In vino veritas.
Na vine je šijací stroj.
V závodnej jedálni bol odhalený
pestovaný podnikový trávnik
pri pokuse otráviť stravníkov.
Šéfkuchár
pri tejto príležitosti
podal poslednú večeru.
Nástroje mäsovej dezinformácie
verejnosť obšírne oboznamujú
so starosťami zamestnancov
diplomatematických predajní.
Sezónni básnici,
príležitostní kritici
a kaviarenskí nádenníci
si rozpúšťajú v rannej káve
kockované notesy a košele
s nádejou
v racionálnejšie sladidlá.
Spolu s pracovným časom
a inými aktívami štátnej banky
spoľahlivo plynieme nikam,
ruší nás iba občasný odchyt
slovenských básnikov
pre zámorské zoologické záhrady.
3.
Napriek uvoľňovaniu mravov
a medzinárodného napätia
sa na hranici žabieho územia
sústreďujú podzemné sily myší,
čo vyvoláva veľké obavy
z premnoženia sexuálne
nenapraviteľných mravcov.
Prevýchovné koncerty
sa ukázali ako málo účinné
pri potláčaní rastu
cien, dlhov a detí.
Zlyhala pri nich
deskriptívna algebra
prednej nápravy.
Slovák pozostáva zo slov,
Slivák sa skladá zo slivák.
Počúvame vláčikové trio,
Sonet duo a Fiat uno
a nesúhlasíme s coca-
colaboráciou pepsi-coláže.
Choďte do Ameriti!
Pozor, záclonylon,
horľavina 1. triedy.
Veselý Silwestern 
a šťastný nový rock'n'roll
želá svojim stálym zákazníkom
pohrebná služba.
Stiahnite rock'n'rollety.
Nech sa v nás stmieva hudba,
tá entá odmocnina svetla,
ktorá jediná vie,
o čom je ľudské telo.
Obráť ma na svoj hudbu.
Nehľaď na mňa ako
skladateľa na nové vráta.
4.
Toscy na žehlenie i hladenie
vyrába jednotné operné družstvo.
Do úmoru čítame
úkladné knižky o láske a texty
na obaloch toaletných potrieb.
Osud krásnych žien
a krásnej literatúry
nás dovádza do zúfalstva.
Poliklinika, politika a polícia
sú pre vzdelaných ľudí
rýdzo lingvistickým problémom.
Nezávisle od našej nevôle
svet zachvacuje nová vlna
úctovníctva.
Nikdy sa nedozvieme,
že miesta perestrojvodcov
a prestavbyvedúcich
si na uzavretom rokovaní
vládnych a nevládnych delegácií
rozdelili domovy dôchodcov,
geriatrie a štátne úrady.
Po páde anjela
z dvanásteho poschodia
sa voľný pád
stal olympijskou disciplínou.
Vývoj raketoplánov prechádza
na princíp anjela
ako helikoptéry.
Anjelské vrtuľníky
na vzdušný pohon
štartujú z územia púpav.
Prehlbovanie až podkopávanie 
mieru vrcholí.
Ponáhľajme sa odtiaľto,
na tomto mieste 
niet kedy zmeniť svet.
O chvíľu nám udelia
Nobelovu cenu vojny
a naše básnické črevá
prednostne použijú na klobásy.
5.
Syr? Áno, z Bergeracu.
Slová odmietajú poslušnosť.
Hromadia sa a nepôsobia.
Strácajú tvar,
farbu, vôňu a chuť.
Báseň praská
a vystupuje z nej
scenár videoclipu – 
najdokonalejší literárny žáner
v doterajšom vývoji
ľudskej kultúry.
Poézia sa vyhýba slovám.
Štíti sa ich.
Práve som dostal nosný nápad:
prínos je iba okolím nosa.
Vznik a zánik
spisovnej slovenčiny
je neodvratný.
Vzbura proti smrti
sa koná popoludní
na nábreží,
v prípade nepriaznivého počasia
sa uskutoční v klube dôchodcov.
Chyťte Baudelaira
živého alebo mŕtveho.
Opak kladna je záporno.
To je celý Hollywood,
trčí z neho holý úd.
Toľká nehanebnosť.
Toľká hanebnosť.
6.
Na konci sveta,
práve tak ako na konci svetla,
slova, vety alebo abecedy
je to isté nekonečno;
preto začíname chápať,
že najlepšia zubná pasta
je prezident.
Utierame si slzy na zrkadlách
a zmocňuje sa nás
smútok vodných a stočných pár.
Madam Pompandúr
má zlomené srdce
v sadre.
Tá napraví aj ťažšie zlomeniny.
Vieme,
že duch má mužské pohlavie
a duša ženské.
A to od nepamäti,
od čias, kam nesiaha reč
ani jej záchvaty šialenstva.
Byť všade varený, pečený
nemusí byť až také príjemné,
ako sa nazdávajú kanibali.
7.
Nekrič, Marína moja,
shut down
a oprav si make down, drahá.
Mestská hromadná poprava
víta čiernych pasažierov.
Na tvoj plemenný pohľad
a plamenný klobúk
už čaká vozidlo
popravného podniku nášho mesta.
Priprav sa na zábavný pomník.
V jaspise skamenie tvoj plač
nad zákonitosťami vývoja,
z ktorých sa zachovali 
už len konitosti.
Pre budúci priesvitný kremeň
som sa po rokoch slobody
tlače, rozhlasu a televízie
oženil.
Odvtedy spoločne pozorujeme
nebeské škandály
na hviezdnej oblohe
a premenu zlatého slávika
na televízneho roľníka.
Očný strážnik
tvojich nočných dúhoviek
bedlí nad tvojím
perzským prelivom,
z ktorého stúpa dym
zo zostrelených
lietajúcich kobercov.
To je tá láska o básni,
láska o všetko,
ty o mne a ja o tebe.
Cezo mňa sa vraciaš do seba.
Zo mňa ma voláš po mene.
Vyslov nemo
moje meno
ešte raz.
Hmat nám dáva mat.
8.
Na rozhraní večnosti a vecnosti
berieme na bezvedomie
existenciu
výchovného a zábavného Nemecka.
Vchádza do nás 
postava Tuláka
z rovnomernej opory
Zo života hryzu.
Zvykáme si
na prehľad kiloprogramov
a preklad dekaepigramov,
na koeficient nášho blahobytu
stanovený priekupníkmi valút.
Na domácich koncertoch
štvorručne hráme stolný tenis.
V drese postranných básnikov
zveršúvame
bezdôvodne a do omrzenia
fotografie z detstva
a iných ročných období.
Pijeme tuhé čierne kávy jesene,
bez cukru a horké.
Kam sa podeli
dvojnásobní lyrickí hrdinovia,
vyznamenaní za službu slasti?
Ich poradné a podradné orgány?
Už zasa zasadajú
na konferenciách krajín
vyvážajúcich poéziu.
Unášajú Heleny a uznášajú
sa na pointách.
9.
Žena krát muž sú takmer traja.
Najdomácejším zvieraťom
je hašterica.
Piesňový textil zlacnieva.
Odmietame strategicko-taktické
operácie slepého čreva
v Strednej Európe.
Racionalizujeme vzlet
koncertných krídel.
Hlasujeme za smiechulienku
a sedem trapaslíkov.
Pozdravujú nás ministruľkovia.
Všeobecný súboj dáždnikov
na preplnených chodníkoch
beznádejne pokračuje.
Ešte nedopadlo lístie
z pouličných stromov
a už nás napadol sneh.
Skľúčený ako černoch v zime
počúvam momentálny heavy mental,
monumentálny mentol,
amen ementál.
Do seba zaľúbil sa chlapec.
Do seba, do seba, do seba.
Skontrolujte si platnosť
zakúpených platní.
10.
Lacný pesimizmus
sviečky na tanieri s horčicou
nás uráža.
Východ na severe
a vchod na juhu
prekonávame
trojjazyčnou legitimáciou
s trojjazyčnou fotografiou.
Chápete zármutok
absolventov Roquefortu?
Chrápete túto čoraz hlbšiu otázku?
Pochádza
z blbšej analýzy súčasnosti.
Podaktorí redaktori
myslia na pohnutú minulosť
a zastavenú prítomnosť.
Lámanie pečiatok sa začína
u boha zahraničného odchodu.
Tu žil a túžil
ten nájomník sveta
v kontinentálnom podnebí
mierne militarizovaného pásma.
A kde má človek vlas(ť)?
Do umelej hmoty
vstupuje umelý duch.
Socialistickorealistickí básnici
samosprávne vdychujú
do svojich diel svoje historicko-
materialistické duše.
Vkladajú do nich 
tri stroje a tri súčiastky
vesmírneho ticha.
11.
Na počiatku bol koniec
agenta W4C.
Ušití svedkovia
sú ušití v Makyte Púchov.
Pochopili sme,
že za siedmimi morami je zámorie
a za siedmimi horami Záhorie.
Zhasnite vodu.
Zažnite plyn.
Nech môžu zomrieť
nesmrteľní autori
televíznych seriálov.
Vydržte minútu bez zvuku
na ich nehynúcu pamiatku.
Prísne neviditeľný
je tretí stav muža.
Všetci sme odsúdení
iba na doživotie.
Potom budeme amnestovaní.
12.
Na dne priezračných jazier
sa ligocú zvony.
Akrobatické vtáctvo
ľahučko krája
denné svetlo.
Padajú plásty
sladkého bezvetria.
A keď sa zotmie,
počuť iskrenie hviezd,
ťažké tóny parfumov,
mihotavé plamienky
dievčenského dychu.
Ach, Slovensko
v celofáne,
v darčekovom balení
s prirážkou
a vo výklade Tuzexu.
In medias res publica.
Nech žije spermanentná revolúcia.
Ďalší súdruh na holenie.
Omyl stvorenia sa nedá napraviť.
Čísla sú bezfarebné.
Na celuloidový pás
snívame svoj smrteľný príbeh.
Sochy snívajú z podstavcov
a obrazy zo stien.
Po večerných zľavách z domova
pôjdeme späť a od zvona.
Dobyvateľom nášho domu
sa snímajú slovníky cudzích snov.
Od detstva ich desí
šesťstotrojka z chovania.
13.
Slza akoby mi z oka vypadla.
Jablone nepadajú ďaleko
od svojich plotov.
Navštevujeme hydinový hotel
plný pekných pipiek
a hodinový gril
jednej krásnej girl.
Priečime sa nebezpečne stúpajúcej dobročinnosti.
Využívame možnosť všeobecného 
stereofónneho roz-
hlasovacieho práva.
Chceme hladovať 
o našej budúcnosti.
Odmietame rádio a televíziu,
sme za rozhlas a rozhľad.
Barokoví pionieri 
bez nohavíc
obletujú hlavy milencov
a so sadrovou istotou
pristávajú na stropoch ambulancií
na želanie zlovoľných
chorobotných sestier.
Práškový cukor už zasa odlieta
na juh.
Kryštálový sa pozvoľna sype
do kaluží a kockový odovzdane
prijíma svoj osud
odložený na zimu
ako jej tichá predzvesť.
Ja ho dám
jahodám,
nech skončí 
ako ostatné letné náhody.
14.
Neporiadok v počasí
sa už nedá vydržať,
ani povrchnosť krajiny
a nedbalosť sneženia.
Nemá tvár nemá tvár.
Značne nejednoznačne
odriekame vyprané slová
a vybrané urážky
umu a obrazotvornosti.
Kreslíme hudobné zátišia
a dúhové záhlučnia.
Vojna vonia
do zbláznenia ako orgován.
Znova zvonia
otvorene, ostro, dokorán.
Vojak neprosí a neďakuje.
Vojak reve a dupe.
Ovdovela voda.
Anonymné básne
a sentimentálne udania
nás roznežnievajú
rýchlo a mäkko
ako snežné ženy.
Listy, balíky a iné zásielky
citu na dobierku
meškajú.
Nedráždite zlých psychológov.
Najtragickejším javom
našej gramatiky
je ôsmy spád rádioaktivity.
15.
Skreslený humor
vchádza do bobkových listov
na hlave básnika,
ktorý ostražito bdie
na vavrínoch.
Nožičky hodín
a ručičky hmyzu
v nás vzbudzujú sneh.
Máte pekné galoše,
miloštivá pani,
v slávnostný deň modrotlače.
Deň plače
a už sa končí platnosť
všetkých zmlúv na neurčito.
To je ten úraz normalizácie.
To sú tie domy na oknách,
stromy na konároch
a vtáci na perí,
všetko o ničom
a nič o všetkom.
A ešte raz pes.
Pes konca,
pes ničoho,
pes zábran,
pes peňazí,
pes fanfár,
pes ostychu,
pes strachu,
pes citu,
pes rozumu,
pes všetkého,
hore pes.
16.
Prijužne leží moje srdce
a priseverne
sa nachádza moja hlava.
Kto pochádza odtiaľto,
má tunajší pochod.
Pôvod majú iba vodníci,
podvod podvodníci
a podobne sú na tom tí,
čo majú úvod, prevod, prívod
a vodovod.
Im tiež raz udelia
čestné priznanie.
Nech nám je ľahký vzduch,
zem priama a voda naklonená.
To ulica,
nie palica
urobila zo mňa človeka.
Do malého obchodu
môjho detstva sa zmestila
zo všetkého iba polovica,
vrátane chleba a predavačky.
Ó, môj I. obvod
hrudníka.
Zo zbožných želaní 
zostali už len prázdne veslá.
Naša zvinutá spoločnosť
má ostré lakte a tvrdé päste,
poddajné kolená,
ale najkrajšie má členky.
Úžasne obetavé
a neuveriteľne dochvíľne.
Hypnotizujúco usilovné.
Nanajvýš aktívne
a nekonečne iniciatívne.
Nadovšetko pracovité
a občiansky nežné.
Nočnou optikou pozorujeme
ich pôvabnú schôdzu.
Ak jestvuje peklo,
istotne sa v ňom konajú
večné zasadnutia.
Budeme sa na nich snažiť
vo vlastnej šťave.
Márne sa smažíme obstáť
v sústavnej výmene názorov.
17.
Studenej kuchyni
a studenej jadrovej reakcii
dávame prednosť
pred studenou vojnou.
Torpéda nám explodujú
v zamrznutej krvi.
Pod jej hladinou odhaľujeme
sprisahanie proti láske.
V jarnom povetrí 
nastavujeme pasce na seba.
Zasahuje nás láska
na prvý pohmat
rýchlosťou strely
zem-vzduch-voda-oheň.
Ustatí zo špionáže
v rozpustených vlasoch
sa vytrácame ticho
ako tieň na gumených podrážkach.
A ty v podobe hudby
mrholíš do tmy.
Záhadná ako posvätná kravata
na hrdle obesenca
ukazuješ tam, kam márne
upínam svoj zrak.
Tak už si došla,
už ťa niet,
nedostať ťa už ani na prídel,
prinajmenšom tak ako predtým.
Nepochopiteľná
ako trinásta komnata
v dvojizbovom štátnom byte
mi raz iste všetko
vysvetlíš aj vytmavíš.
Utýrali ťa nástrojmi
svetského i cirkevného
práva na omyl
nemenovaného chirurga
v čoraz dokonalejších
laboratóriách bolesti a blbosti.
Nech žije dramatik-tak.
Spievajte spoluhlásky.
V diaľke blikajú
červené kabarety.
Plány sú plané,
splny splnené.
Nezobuď jablko.
Nepi atramentol.
Plamienok v šere samoty
narastá.
Hurá, horí!
Človek
na hranici
svojich možností.
Hurá.
Horí.
(Z rovnomennej knihy Hurá, horí! – (1991)
http://pavoljanik.sk
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 49 krajinách.
Prejsť na autorskú stránku Pavla Janíka
Pavol Janík: HURÁ, HORÍ!

Súvisiace články
