Pár slov o agende LGBT – pre mladých …trochu inak

Obrázok od Ben Fleeson z Pixabay

V nadpise sa obraciam na mladých. To preto, že ľudia v strednom a vyššom veku by mali mať v mnohom, čo tu napíšem, už jasno. No verím, že aj oni tu nájdu podnety na svoju informačnú sebaobranu.
V sociálnej psychológii existuje oblasť, ktorá sa volá proxemika. Zaoberá sa vzťahmi ľudí k priestoru okolo seba a ako interakcie medzi ľuďmi ovplyvňuje vzájomná vzdialenosť.

blank

V princípe sa priestor okolo človeka delí na 4 zóny:
– intímna,
– osobná,
– sociálna,
-verejná.
Tu nebudem rozoberať celú vedu, ktorá okolo toho existuje. Orientačne sa dá pozrieť v odkaze vyššie alebo tu.

Dôležité je však povedať, že toto rozdelenie priestoru na zóny nie je spoločenská konvencia typu „pandemického sociálneho odstupu“. Štruktúra vnímania priestoru má biologický základ. Vyvíjala sa milióny rokov a zdedili sme ju od svojich živočíšnych predkov. Hlavný dôvod je ten, že na svete je veľa dravcov a potenciálne nebezpečných bytostí, ktoré nie je bezpečné púšťať si príliš blízko k sebe. Intímna zóna tesného telesného kontaktu, asi 0,5 metra, keď človeka vnímame prakticky všetkými zmyslami, je vyhradená len najbližším osobám, ktorým úplne dôverujeme. Kvôli bezpečnosti to učíme aj svoje deti: „Neotvárajte cudzím ľuďom, keď ste sami doma! Nenechajte sa oklamať jemným hláskom a prísľubom sladkého mliečka…“ Znamená to – nepúšťajte do svojho osobného priestoru ľudí, ktorí patria do verejného.

Podobne ako vonkajší priestor okolo človeka, je členený aj vnútorný virtuálny priestor v mysli človeka. Väčšinu našej mysle zaberá verejný priestor a nemáme zábrany s kýmkoľvek sa deliť o myšlienky z tohto priestoru. Ale sú aj ďalšie zóny, čoraz bližšie k jadru našej osobnosti. Sú veci, ktoré zdieľame len so svojou sociálnou skupinou, potom sú osobné záležitosti, o ktorých vedia len ľudia, s ktorými bývame v domácnosti alebo sedíme v kancelárii. A potom sú určité intímne veci, o ktorých sa bavíme len so svojim intímnym partnerom/partnerkou.

A teraz, v tomto kontexte, sa pozrime na to, čo s mladými ľuďmi, ktorí si ešte len budujú vzťah so svetom, robia aktivisti agendy LGBT. Oni všetci sú v princípe osoby z verejného priestoru – a vtierajú sa do intímnych priestorov iných ľudí. Dokonca ich nabádajú, aby svoje intímne záležitosti riešili úplne verejne, prakticky pred každým. Mimochodom, podobný efekt má akákoľvek príliš intímna „sexuálna výchova“, agenda LGBT však agresívne pochoduje cez všetky hranice priestorov a prakticky neguje celú štruktúru. To je tak, milé kozliatka, keď si do intímneho priestoru pustíte vlka z lesa, tak už nenájdete miesto, kam sa schovať.

Presne toto je účel hry. Keď vám do vášho priestoru prenikne votrelec, a dovolíte mu tam byť, tak si s vami môže robiť, čo chce. Keď je v osobnom priestore, je ako váš blízky priateľ, keď v intímnom, ako keby ste boli v mileneckom vzťahu. Musíte strpieť skoro všetko. Nikto, kto bez dovolenia vstupuje do osobnej alebo intímnej zóny, to nerobí s dobrými úmyslami. Snažil som sa spomenúť na nejaké výnimky a musím uznať, že sú: Ježiško, čo nosí darčeky pod stromček, sv. Mikuláš s podobnou úchylkou a ešte bocian, čo nosí bábätká.

Ako som napísal v úvode, agresívne vnucovanie LGBT je nedávna záležitosť, stredná a staršia generácia už má vypestované vnímanie štruktúry priestoru okolo seba a toto sa nenaruší. Jednoducho túto tému si ľudia nepustia do svojej intímnej zóny a reagujú odmietavo. Nie kvôli „homofóbii“, ale kvôli svojej zdravo vyvinutej mentálnej sebaobrane.

Marián Moravčík

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore