Ota Šik – ekonóm reformátor

Môj pohľad na akademika O. Šika bude osobnejší. Bol to O. Šik, ktorý mi oznámil, že na zahraničné štúdiá pôjdem práve ja. Uchádzačov bolo 10 a vedúci katedry mi pred konkurzom povedal: „ Jaro, veď ak sa Ti to nepodarí, nerob si z toho nič, budeš naďalej členom katedry. je tam až 9 Čechov“. Neviem, čo rozhodlo, vedel som celkom dobre po anglicky a aj moja orientácia na modelovanie ekonomických procesov bola možno zaujímavá.

 Keď mi akad. Šik oznámil, že som konkurz vyhral, neveril som. Z budovy EÚ som vyšiel, lebo som to chcel telefonicky oznámiť rodičom. Stretol som Prof. Hrubého, ktorý mi fandil a povedal som mu, že hľadám telefónnu búdku. Bol členom redakčnej rady a pozval ma späť do ústavu do ich kancelárie. Zavolal som domov.
Na štúdium som mal nastúpiť v septembri 1963. Vízum mi nechcel podpísať prezident A. Novotný. Dvakrát ho navštívil akad. Šik. Do Belehradu som pricestoval v deň keď zastrelili prezidenta J. F. Kennedyho. Do kufra som si pribalil aj Šikovo prvé vydanie diela Ekonomika a zájmy. Riaditeľom postgraduálneho štúdia v Belehrade bol Prof. B. Horvat a dekanom B. Ivanovič. Významní srbskí a chorvátski vedci. Budem o nich písať. Išlo o štúdium ekonomickej analýzy a ekonometrie. Na všetky predmety bola predpísaná bohatá literatúra, mne viac menej, neznáma.
Napísal som list akad. Šikovi s prosbou o pomoc pri získaní literatúry. Milo ma prekvapil. Poveril kolegyňu Ing. J. Sereghyovú, ktorá mi predovšetkým zabezpečila základné dielo o lineárnom programovaní (prednášal ho Angličan) a dielo R. G. D. Allen Mathematical Economics. Dielo hlboko načiera do závažných ekonomických problémov a ich matematického zobrazenia, čím sa rozširuje vnímanie a riešenia ba aj ekonomickej interpretácie.

Akademik O. Šik sa narodil 11. septembra 1919 v Plzni a zomrel v roku 2004 v Sankt Gallene vo Švajčiarku. Mal som šťastie na stretnutie sa s ním v EHK v Ženeve. Spolu s doc. J. Skolkom, zástupcom riaditeľa divízie, sme v roku 1969 zorganizovali v Paláci Národov s ním diskusiu. Takéto vedecké sedia sa konávali večer so začiatkom o 19:00h. Diskusia s ním trvala do 23:00. Cez prestávku som využil možnosť a poďakovať sa mu aj zato, že pracujem aj v EHK. Hoc sme mali aj rôzne názory, akceptovali sme to a bol ozaj rád, že som sa mu ozval. Mal skutočne veľmi dobré meno vo Švajčiarsku.
Do povedomia vošiel ako tvorca hospodárskych reforiem, neskôr často označovaných ako tretia cesta. Ako syn židovských rodičov vyrastal v dvojjazyčnom (českom a nemeckom) prostredí a tak jeho vystúpenie bolo jazykovo aj odborne bezchybné. V rokoch 1924 až 1936 navštevoval základnú školu v Tepliciach. Asi málo ekonómov vie, že v roku 1933 začal študovať maľbu na Akadémii výtvarného umenia v Prahe. Školu však už v nasledujúcom roku musel opustiť a ďalej sa vzdelával vo večerných kurzoch. Od roku 1936 pracoval pre niekoľko podnikov aj ako maliar. Od roku 1939 sa politicky angažoval proti nemeckej okupácii. Zásadný bol rok 1940, keď vstúpil ako nezamestnaný do KSČ. O rok neskôr až do konca vojny bol väznený v koncentračnom tábore Mauthausen. Od roku 1961 pôsobil ako riaditeľ Ekonomického ústavu ČSAV.  O rok neskôr bol zvolený za člena ÚV KSČ. A v roku 1964 bol poverený, aby riadil štátnu a stranícku komisiu pre hospodárske reformy.
 


Chcem sa zamyslieť aj nad týmto velikánom hlbšie; cez jeho tvorbu, dielo; jeho myšlienky totiž zásadne ovplyvňovali ekonomický vývoj v ČSSR. Bol zástancom a tvorcom toho, že spoločnosť treba budovať tak, aby sa ľudia mali dobre. Vzhľadom na veľký význam diela Ekonomika a zájmy si dovolím hlbšie sa pozrieť na niektoré jej časti, čím ukážem na podstatu jeho poznatkov a riešení. Delo má 320 strán, teda veľa. Ako v ňom hovorí akademik O. Šik:
 
„Najvlastnejším cieľom tejto knihy bolo prispieť k vyvráteniu niektorých stalinských teoretických problémov, ktoré slúžili ako fundament celej sústavy formálne logicky veľmi umne skĺbených jednostranností a zjednodušení, ktoré ovšem práve presvedčujúcou formálnou logikou tvorili počas rokov silný a celými generáciami bezvýhradne uznávaný teoretický systém“.
 
Veľmi závažný záver. Ukazuje to na jeho odvahu a znalosť podstaty fungovania vtedajšej našej ekonomiky, ale aj sovietskej. V prvej časti 1. Ekonomika a vývoj rozobral pojem ekonomika, ktorý nie celkom akceptoval V. Pavlenda, sporili sa. Šik tvrdí: „Ekonomika (hospodárstvo), ekonomická činnosť je celá ľudská činnosť , ktorá materiálne úžitkové hodnoty nielen vytvára (vlastná produktívna činnosť), ale tiež ich prevádza do sféry spotreby, tzn. činnosť ktorá sa zúčastňuje ich smerovania, rozdeľovania a končí ich spotrebou“. Túto časť rozdelil na 1. Ekonomika a ekonomické vzťahy spoločnosti a výrobu a výrobné sily spoločnosti.  Tým si položil základ koncepcie celého tohto svojho diela.
 
Z pohľadu dneška, teda v dobe globalizácie, je významná časť IV. Ekonomické vzťahy a vlastníctvo, kde vysvetlil Stalinovo pojatie vlastníctva a dôkladne rozobral význam správneho chápania vlastníctva pre ekonómiu socializmu. Spolu aj s publikovanými vedeckými článkami a týmto dielom jasne vysvetlil, že púhe znárodnenie výrobných prostriedkov samé o sebe vôbec neznamená vznik socialistického vlastníctva  a iba skutočná zmena celého spôsobu privlastňovania, zmena spôsobu rozdeľovania výrobných prostriedkov, výmena činností, rozdeľovania spotrebných predmetov a tomu všetkému zodpovedajúcich voľných vzťahov znamená vznik vlastníctva socialistického.
 
Šik bol nielen u nás prvý, ktorý ekonómiu dôsledne spájal aj s pojmom ekonomické záujmy, preto, podľa mňa má zásadný význam časť V. Potreby a záujmy. Na s. 278 píše: „ Hlavnou formou ekonomických záujmov v doterajšom historickom vývoji boli materiálne záujmy, čiže záujmy o dosiahnutie určitých materiálnych úžitkových hodnôt, o uspokojenie určitých materiálnych potrieb. Sem patrí aj záujem o peniaze, t. j. záujem o zvláštnu materiálnu úžitkovú hodnotu, ktorú je možné vymeniť za všetky ostatné tovary.“  Totiž veľmi mnoho ekonómov, aj marxistických, chápalo materiálne záujmy len ako záujem o peniaze. Takáto analýza sa vôbec nevyskytovala v sovietskych učebniciach, ba dielach. Ozaj starostlivo rozobral podstatu potrieb ľudí a podstatu záujmu ľudí. Tento až filozofický prístup mu umožňoval, aby sa sústredil na objasnenie podstaty ekonomických záujmov.
 
V apríli 1968 ho A. Dubček menoval zástupcom ministerského predsedu a koordinátorom hospodárskych reforiem (čo v Moskve vyvolalo silné reakcie a vyjadrenie o reštaurácii kapitalizmu v Československu). Po stroskotaní Pražskej jari emigroval do Švajčiarska. Pracoval ako pedagóg aj v Bazileji aj v Manchestri a neskôr ako profesor ekonómie na Vysokej škole hospodárskych a sociálnych vied v Sankt Gallene.
 
Po novembri 1989 ho prizval vtedajší podpredseda federálnej vlády V. Komárek na diskusie o ekonomických reformách. Vieme, že Šik bol zástancom tzv. tretej cesty. Bol za okamžitú liberalizáciu cien, ale zároveň pre pomalšiu liberalizáciu zahraničného obchodu. Vedel prečo.
 
K jeho záľubám patrilo maľovanie obrazov. V deväťdesiatych rokoch sa dokonca v Prahe uskutočnili jeho dve retrospektívne výstavy.
 
Akým teoretikom bol Šik, myslím si, čitateľ získal z tejto spomienku predstavu. Zoznámiac sa s jeho viacerými dielami si dovolím čitateľovi zdôrazniť ešte tento fakt. Dnes sa už zabudlo, a čo nemôžem nepripomenúť, že počas mojich vysokoškolských štúdií vyšlo zbožňované dielo J. V. Stalin Ekonomické problémy socializmu, ktoré sme mali na vysokej škole predpísané ako povinnú literatúru. Dielo dobre poznal Šik, keďže ho v jeho knihe analyzuje. Pretože som prežil tú dobu, dovolím si napísať niekoľko viet. Dielo sa priam povinne obdivovalo. Nedá sa však poprieť fakt, že aj v teoretickej činnosti, a zvlášť takej náročnej a citlivej ako je ekonómia, hrajú určité osobné či skupinové záujmy svoju úlohu, že nejde vždy iba o rozdielny postup a schopnosti pri vedeckom poznávaní skutočnosti, vtedy o hranice poznávania a diskusie o možnosti poznávania.  Mnoho ekonómov až liplo a Stalinovom diele. Neprenikli do jeho hĺbky, čo sa Šikovi podarilo, a tak ho akceptovali.
 
Dnes máme bohaté skúsenosti, že vedcom sa nedarí. Isteže, aj teoretické závery či premisy toho či onoho teoretika môžu byť poznamenané jeho subjektívnymi prianiami, záujmami a nezáujmami. Niekomu stačí, že určitý teoretický názor neodpovedá oficiálnym politickým  predstavám alebo názorom a záujmom mocenských predstaviteľov na to, aby sa pre neho tiež stal neprijateľným. Inému zasa postačuje, aby iba preto, že dlho presadzoval určité názory, na ktorých publikovane a šírenie založil svoju slávu a postavenie, prudko odmietol každý nový poznatok, ktorý odhaľuje nesprávnosti jeho doterajších názorov. Vidieť to u našich politikov. Ekonómia je veda o tom ako funguje ekonomika, aké sú zákony v pozadí, ktoré človek má využiť, aby ekonomika išla potrebnou cestou, aby si ľudia udržali a zlepšili život. Ľudstvo potrebuje skutočné vedecké poznanie fungovania ekonomiky.