OKTÓBER 1944

Ilustračný obrázok: Sonka Valovič Sazama

Tak veľmi žiadalo sa žiť
Lež prišlo náhle mlčanie
Pamäť stihla len nádychom
Vštepiť spomienku do duše

V nej stopa v lúčoch októbra
Slnko derúce úsvitom
Navôkol lesy pochmúrne
Lístie pršiace zo stromov

Tak veľmi žiadalo sa žiť
Vedieť - doma sú v poriadku
Chrániť najbližších, kým je čas
Dýchať svet bez sĺz, zármutku

Žiada sa viacej svetla v tme
Nie ľudských strastí poryvy
Veriť, navzájom milovať
Veď sme tak krátko na Zemi

Tak veľmi žiadalo sa žiť
No svet daň kruto vypýtal
Hoc chceli sme tak veľmi žiť
Viac ako pár liet nedoprial

Svedomie neťaží však svet
I keď sa v krvi vykúpal
My zomreli sme zbytočne
Za domov náš i drahú vlasť

Tu v lesoch kruto dýchla smrť
Nie tá, čo prišla na jeseň
Lež smútok zaodel nás v šat
Keď zradou rodných prišiel Deň!

Tak zomreli sme zbytočne
Nepriateľ ľahko zvíťazil
A hoci plače rodná zem
Pre ľudskú tmu nič necítiť!


Sonka Valovič  Sazama

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore