O slúžkach, otrokoch a dobe…

blank
Ilustračný obrázok: Pixabay

Po masívnej reklame vo verejnoprávnej televízii, ktorá predchádzala televíznej  premiére filmu Mariany Čengel Solčanskej „Slúžka“ a jeho zhliadnutí, prvé na čo som si spomenula bolo meno „Leni Riefenstahlová“ a svetoznámy román Margaret Mitchellovej a film „Odviate vetrom“. Po prečítaní si recenzie  a názorov na toto dielo som pochopila, ako dokonale charakterizuje súčasnú dobu a ľudí.

Leni Riefenstahlová, napriek tomu, že bola talentovaná a vynikajúca filmárka a režisérka, ktorá priniesla do sveta filmu mnohé novátorske tvorivé  postupy a estetiku a prispela k rozvoju filmu, sa do konca svojho  života nezbavila nálepky Hitlerovej dvornej filmárky. V časoch nacizmu sa svojimi filmami podieľala na propagácii nacizmu, Hitlera a jeho strany a jej filmy obdivovali  oceňovali nielen minister propagandy Goebbels, ale aj samotný Hitler.

V súčasnosti v západnej spoločnosti už pár desaťročí prebieha masívna propaganda liberálnych hodnôt, ktorú na pokyn politických bábok a bábkovodičov v pozadí riadia a šíria najmä mainstremové médiá a rôzni „dvorní umelci“, ktorí si takto často plnia svoje ambície.

Na román a film „Odviate vetrom“ som si spomenula z viacerých dôvodov.

Vybavila som si scény so starou černošskou pestúnkou Scarlet O’ Harovej, ktorá bola oddaná rodine a najmä tie, v ktorých sa opovržlivo vyjadrovala o otrokoch, ktorí pracovali na poliach a o „bielej hávedi“, chudobných bielych ľuďoch, ktorí ťažko pracovali, aby sa uživili.

Nielen v minulosti bolo mnoho ľudí vychovávaných spoločnosťou len na úlohu sluhu, alebo otroka, rovnako je to aj dnes. A ľudia verili tomu, že je ich údelom hrdlačiť, otročiť na „pánov“. Keď sa niekto narodil do chudoby, či do otroctva, často sním bolo s ním tak zaobchádzané až do jeho smrti. Aj keď mnohí sluhovia boli bohatí a mali aj postavenie, stále boli iba sluhami, ktorí vykonávajú príkazy svojho pána. Rovnako na tom boli aj otroci, ktorí však boli majetkom svojho pána a ten s nimi mohol svojvoľne nakladať.

Rovnako si dnes mnohí voľkajú vo svojom postavení sluhu, tešia sa z finančného profitu a mnohým robí veľkú radosť „pochvala“ od ich pána, pre ktorého sú ochotní urobiť úplne všetko.  Neuvedomujú si, že aj keď žijú v prepychu a sú dobre hmotne zabezpečení, stále sú len sluhami vydanými na milosť, či nemilosť svojho pána.

Otroci sú takisto aj v dnešnej považovaní za majetok pánov otrokárov a mnohí sú kvôli tomu, aby mali vyššie postavenie a mohli opovrhovať inými otrokmi, schopní správať sa horšie ako samotní otrokári.

Žiaľ, v súčasnosti tiež „vyspelá spoločnosť” dospela do štádia, keď sú ľudia rozdeľovaní na „pánov a sluhov, otrokárov a otrokov“. A väčšina ľudí tento stav pasívne prijíma ako niečo samozrejmé a nemenné. Mnohí vymenili svoju vlastnú slobodu za „kus žvance“, pretože sú presvedčení, že nemajú inú možnosť prežitia. Slepo veria klamstvám, ktoré im vtĺkajú do hláv sluhovia a otroci s vyšším postavením. Veria propagande o tom, že služba a otroctvo je slobodou a byť sluhom  a  otrokom je ich slobodným rozhodnutím. Veria, že musia mať pánov, ktorí im budú vládnuť a rozhodovať o ich životoch. Netušia, že žijú v tej najohavnejšej forme otroctva, v mentálnom otroctve, ktoré ich oberá o ich ľudskosť a vlastnú dôstojnosť.

Áno, film „Slúžka“ ukázal pravdivú tvár a úroveň súčasnej spoločnosti, ale aj charaktery ľudí.

Ukázal, akým spôsobom bola v Československu už počas socializmu vytváraná a hýčkaná kasta novodobej buržoázie, ktorá v posledných desaťročiach začala používať otrokárske spôsoby a správanie sa. V skutočnosti je to však kasta oportunistických sluhov a otrokov, ktorí sa prispôsobia každému režimu a kvôli osobnému prospechu budú slúžiť každému pánovi. Kasta sluhov a otrokov, ktorí sú verní bohovi Mamonovi a neštítia sa zarábať a priživovať sa dokonca aj na mŕtvych, ktorí sa už nedokážu brániť.

Žiaľ, opäť sme sa vrátili do doby, keď sa mocenská propaganda začala považovať za umenie. Už pred takmer sto rokmi sa takýmto spôsobom otvárali tzv.„Overtonové okná“ a pomocou „umenia a propagandy“ manipulovali davy a presadzovali a dosahovali „nedosiahnuteľné a neprijateľné“

A takým umením je podľa mňa aj film „Slúžka“.

Devana

Slnovratovo 6. január 2024

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore