Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 49 krajinách.
Významný literárny vedec PhDr. et PaedDr. Alexej Mikulášek, PhD., v ktorého rozsiahlej publikačnej činnosti zaujíma kľúčové postavenie medzinárodný encyklopedický projekt Literatura s hvězdou Davidovou, ponúka okruhu odborných záujemcov novú monografiu Poetika mravoučné povídky „pro dítky a přátele jejich“: se zřetelem k recepci německé mravoučné beletrie v 19. století (vydal Ústav stredoeurópskych jazykov a kultúr Fakulty stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre).
Vedecké dielo skúma podobu autority ako neoddeliteľnej súčasti súhrnu tém a tvarovej výstavby umeleckého druhu moralistickej poviedky v súvislostiach výchovnej literárnej tvorby a v jazykovej oblasti bádania filiácií českého, nemeckého a slovenského písomníctva. Uvedený typ poviedky pokladá za žánrovo vykryštalizovanú formu cieľavedomej zložky slovesnosti určenej najmladším generáciám čitateľov.
.
Vyvracia povrchné stereotypy, podľa ktorých mravoučnú poviedku treba pokladať iba za súdobú zvláštnosť, za spiatočnícky, neumelecký a esteticky nezaujímavý úkaz. Na báze analýzy širokého spektra pôvodných dejinných zdrojov konštatuje, že predmet zvoleného literárneho výskumu mal viacero dôležitých nielen všeobecne spoločenských, ale aj špecificky kultúrnych funkcií.
Po prvé – žánrový útvar mravoučnej poviedky plnil osobitné poslanie v oblasti výchovy tak v školských, ako aj v občianskych a vieroučných dimenziách. Po druhé – išlo o relaxačnú literatúru, ktorej atraktívnosť pre vnímateľov spočívala v psychologickom uspokojovaní túžby po napínavosti, dobrodružnosti a v šťastnom vyústení príbehov. Po tretie – pertraktovaný typ slovesnej tvorby má neprehliadnuteľné atribúty, ktoré ju prirodzene včleňujú do sféry umeleckého vývoja a jeho estetickej reflexie. Pravdaže – všetky komponenty zohľadňujú limitované intelektuálne predpoklady a nároky detského či ľudového čitateľa.
Načrtnuté súvislosti nemožno od seba oddeľovať, pretože tvoria organický celok, ktorý sa priamo projektuje do vybranej žánrovej poetiky. Moralizujúca poviedka je relevantný fenomén literárnej histórie, ktorý nemožno zámerne zanedbávať. Naopak treba ho hodnotiť ako umelecký prejav, založený na fundamentálnych princípoch autoritatívnej výchovy, ktorá rešpektuje hierarchiu súdobého monarchistického spoločenského systému.
ALEXEJ MIKULÁŠEK
Resumé
Monografie analyzuje obraz autority jako integrální součásti tematiky i poetiky žánru mravoučné povídky, zvláště tzv. zčeštěné, v kontextu didaktické literatury a filologického areálového studia česko-německo-slovenských literárních vztahů. Spatřuje v této povídce žánrově vyhraněný útvar tzv. intencionální části slovesnosti dětí a mládeže. Polemizuje s paušalizujícími názory, že mravoučnou povídku je nutné hodnotit jako dobovou kuriozitu, jako jev reakční, mimoliterární, neestetický a nudný.
Na základě historického studia pramenů dospívá k závěru, že tento žánrový útvar plnil rozsáhlý komplex funkcí. Povídka zasahovala do tří kontextů, a to kontextu pragmatického (výchovného prostředí školního a mimoškolního, civilního i duchovního, např. věroučného), kontextu zábavného čtiva (uspokojovala touhu po napětí, dobrodružství, útěše, happy endu apod.) a do kontextu esteticky uměleckého (byť nejednou trivializovaného, resp. zjednodušeného pro potřeby dětského nebo lidového publika). Tyto kontexty jsou od sebe neoddělitelné a promítají se přímo do poetiky tohoto žánru. Mravoučná povídka jako literární historický jev už svým obrazem charismatické autority a gestací byla v souladu s ideály autoritativního výchovného systému. Byla součástí dobových monarchistických snah vyjádřených heslem „viribus unitis“.