Image by 愚木混株 Cdd20 from Pixabay
Boj proti hoaxom na Facebooku sa stal jednou z hlavných medializovaných náplní polície SR. Nedávno si zobrala na mušku „hoax“ (toto nie je slovenské slovo a podľa definície je to forma kanadského žartíka, ktorá má za cieľ niekoho zmiasť, očierniť alebo uviesť do omylu) o pravdepodobnom praní peňazí zo zahraničnej pomoci Ukrajine. 
Tento konkrétny „hoax“ však nevznikol na Slovensku. Prišiel k nám zo zahraničných médií a všetky osoby a udalosti, ktorých sa týka, nemajú nič spoločné so Slovenskom ani žiadnou osobou zo Slovenska. Úlohou polície SR je „pomáhať a chrániť“ občanov SR, prípadne štátny záujem Slovenskej republiky. Prečo je tento „hoax“ taký dôležitý pre políciu SR? Pozrieme sa na jeho obsah trochu podrobnejšie a v súvislostiach. Proste si zistíme fakty a neprijmeme naivnú úroveň „pančelka povedala“, ktorú nám vnucuje polícia SR. (Polícii už v ďalšom texte nevenujme žiadnu pozornosť, nemá to význam.)
Skúsime to u trochu profesionálnejších „faktčekerov“. A s prekvapením sa dozvieme, že nepravdivý vlastne je z vyššie uvedenej schémy len bod 2. To, že zo západu na Ukrajinu už dlhé mesiace prúdi pomoc za miliardy dolárov, je všeobecne známe. No táto pomoc nie je finančná. Podľa legislatívy štátov NATO to nie je také jednoduché, len tak poslať peniaze (daňových poplatníkov) do zahraničia. Hlavná zložka pomoci je vecná, aj to formálne ako „lend-lease“. A práve preto musela do hry vstúpiť firma FTX (ktorá skutočne nedávno skrachovala a len kvôli úplnosti informácií uveďme, že správcovia konkurznej podstaty už upozornili na záhadne zmiznuté 2 miliardy dolárov, ktoré sa pravdepodobne pomocou dier v účtovnom softvéri dostali do iných firiem Sama Bankmana-Frieda).
Krátko po začiatku špeciálnej vojenskej operácie Ruska na Ukrajine vznikla, v medializovanej verzii z iniciatívy šéfa FTX – Sama Bankmana Frieda, trojstranná schéma na zhromažďovanie anonymných finančných prostriedkov z celého sveta v kryptomenách, ktoré sa následne prevádzali na doláre na účte v Národnej banke Ukrajiny a tá ich mohla použiť na zaplatenie za dodávky vojenského a charitatívneho charakteru zahraničným dodávateľom. Tri strany, ktoré sprevádzkovali túto schému, boli FTX, Ministerstvo digitálnej transformácie Ukrajiny a ukrajinská firma Everstake, reprezentovaná generálnym riaditeľom Sergejom Vasiľčukom. Ten bol zároveň zakladateľom webovej stránky a medzinárodnej platformy „Aid for Ukraine“, cez ktorú sa realizovali všetky klientske transakcie súvisiace s finančnými príspevkami darcov.
Firma Everstake je celosvetovo významným dodávateľom hardvérových a softvérových riešení pre emitentov kryptomien, Sergej Vasiľčuk sa považuje sa popredného blockchainového guru a jeho firma je vlastne takým väčším a významnejším „ukrajinským Esetom“.
Ukrajinská vláda teda do FTX neinvestovala, len cez FTX (s pomocou Everstake) inkasovala finančné príspevky zo sveta.
Ani odbornejší „faktčekeri“, ktorí skutočne korektne narábajú s faktami, nie sú schopní vierohodne dokázať, že finančné toky súvisiace s pomocou Ukrajine sú korektné a dobre dokumentované. V októbri, teda ešte pred škandálom FTX, uverejnil Hudson Institute článok, v ktorom vyvracia „10 mýtov o pomoci USA Ukrajine“. Nebudeme sa im venovať všetkým, no upozorním na dve oblasti. Jeden z „mýtov“ je vraj nedostatočný prehľad o pomoci a čo sa s ňou deje na ukrajinskej strane. Autor mýtus vyvracia tým, že dohľad je lepší ako kedykoľvek predtým (Irak, Afganistan). Toto je síce pravda, ale neskôr uvidíme, že stojí za to pozrieť sa, s čím sa to vlastne porovnáva. Druhý pozoruhodný „mýtus“ je notoricky známa skorumpovanosť ukrajinských štátnych štruktúr. „Vyvrátenie“ tohto mýtu spočíva v apeli autorov, aby sme prižmúrili oko, lebo Ukrajina bojuje proti agresorovi a v tejto situácii sa nedá očakávať nejaký pokrok v boji proti korupcii.
Mimochodom, v rebríčku korupcie krajín podľa Transparency International sa Ukrajina nachádza na krásnom 122. mieste (zo 180), plece pri pleci s Ugandou a ostrovmi Komory.
Keď sa pozrieme aj na históriu „hoaxu“, ktorý je našou témou, tak Kadyrov v Rusku bol vari až celkom posledný (8. 1. 2023), kto zverejnil vyhlásenie o tom, že ruskí vojaci sa nemusia báť tej zahraničnej pomoci z NATO, lebo aj tak v zákopoch skončí len 15 % a ostatné je práčka peňazí. No kto by si skutočne mal robiť starosti z tejto práčky peňazí, to sú ľudia, ktorých peniaze do tej práčky smerovali. A aj si robili.
Čínsky portál CGTN už v máji 2022 citoval americkú kongresmanku M. T. Greeneovú, že „súčasná pomoc USA Ukrajine“ veľmi pripomína schému práčky peňazí a že je prejavom farizejstva skorumpovaného Washingtonu. Greenová tvrdila, že veľká časť pomoci Ukrajine sa dostáva do rúk neziskoviek, ktoré riadia príbuzní a priatelia kongresmanov, ktorí túto pomoc schvaľujú.
Slovenskí liberáli by túto informáciu okamžite vyhlásili za hoax, ale americká tlač upozorňuje (ako vrchol ľadovca) aj napríklad na mladšieho brata majiteľa FTX – Gabriela Bankmana-Frieda. Ten sa stal asistentom a poradcom člena Kongresu, ktorý bol čerstvo vymenovaný do komisie finančných služieb. V jej kompetencii je aj regulácia kryptomien. Len pre istotu pre menej chápavých čitateľov – toto je ako z manuálu príkladov konfliktu záujmov.
O veľkých rizikách spojených s mohutnou pomocou západu Ukrajine písal napríklad aj v júni časopis The Wall Street Journal a v septembri DefenseNews. V polovici novembra bola zverejnená aj správa o prebiehajúcom účtovnom audite Pentagonu za uplynulý fiskálny rok, prakticky s neprijateľným výsledkom („disclaimer of opinion“). To znamená, že v dokladoch existujú také nezrovnalosti, že audítori nepreberajú žiadnu zodpovednosť za výsledné dokumenty hospodárenia. Výsledok za predchádzajúci fiskálny rok bol rovnaký.
Vyššie citovaný článok v The Wall Street Journal píše podrobne o rizikách, ktoré sú spojené s masívnymi presunmi materiálu a vojenského vybavenia medzi krajinami. Vyslovene píše o tom, že pri kampaniach americkej armády v Iraku a Afganistane sa táto vec spočiatku zanedbala, nebol prakticky žiadny nezávislý dohľad a vrchný inšpektor začal vo svojej funkcii až po 9 (deviatich!) rokoch od začiatku kampane v Afganistane. Výsledkom jeho práce bolo zistenie masívnych prípadov sprenevery, priekupníctva, krádeží aj nedbalosti.
Dnešný stav je teda lepší, vrchný inšpektor USA pre pomoc Ukrajine už je vo funkcii, takže dáme za pravdu faktčekerom, že je to „lepšie“, ale je to ďaleko od možnosti nazvať to výhrou, lebo v priebehu roka 2022 viacerí členovia v médiách vyslovili znepokojenie, že Kongres USA nie je informovaný o tom, ako prebieha sledovanie prostriedkov venovaných v rámci pomoci Ukrajine. Dolu v prílohe uvádzame kópiu listu niekoľkých členov Kongresu, adresovanú priamo kancelárii prezidenta Bidena, v ktorom sa 17. 11. 2022 pýtajú práve na podstatu „nášho hoaxu“. (Hľa, polícia SR je informovanejšia ako členovia Kongresu USA!)
Pritom podľa The Hill ešte v máji, keď už masívne prebiehali transakcie pomoci Ukrajine, nebol zo strany administratívy menovaný vrchný inšpektor a senátori urgovali prezidenta, aby to urobil čo najskôr. Práve vyššie citované skúsenosti vrchného inšpektora z Afganistanu zdôrazňujú, že toky materiálu je potrebné podchytiť a sledovať už od samého začiatku, inak je dosledovanie veľmi ťažké.
Najmä po vzniku „nášho hoaxu“ bola administratíva prezidenta Bidena doslova bombardovaná otázkami verejnosti o tom, aké sú prostriedky sledovania pomoci Ukrajine a či je zabezpečené hlavne to, aby sa zbrane a iný materiál nedostal mimo hraníc Ukrajiny a do nepovolaných rúk. V decembri Politico písalo o kábelograme z americkej ambasády v Kyjeve, ktorý je venovaný tejto téme a je, mierne povedané, plný výhovoriek, prečo to prakticky nejde. Hlavne kvôli vysokému riziku v oblasti bojov. Akýkoľvek vrchný inšpektor USA teda bude odkázaný na prehlásenia ukrajinskej strany.
Tieto informácie potvrdzuje v podcaste NPR z decembra aj plukovník Mark Cancian – vrchný poradca z Centra strategických a medzinárodných štúdií medzinárodného bezpečnostného programu. Uvádza, že pomoc Ukrajine je veľmi podrobne sledovaná a monitorovaná až do odovzdania ukrajinskej armáde, čo sa spravidla deje na hraniciach alebo v niektorej vojenskej základni v Poľsku. Sledovanie najmä vojenskej pomoci až do prednej línie je problematické a je veľmi ťažké overiť, keď sa vykáže jej zničenie.
Záverom uveďme, že mnoho z vyššie uvedených aspektov pomoci Ukrajine sa týka aj Slovenska a slovenských orgánov verejnej správy. Nikto v slovenských médiách, ani spomedzi poslancov NR SR sa nepýta slovenskej vlády otázky ohľadom sledovania a zúčtovania slovenskej časti pomoci. Boj proti „hoaxom“ teda vyznieva ako preventívne opatrenie, ktoré má zabrániť, aby takéto otázky vôbec zazneli.
Príloha:
