Pred niekoľkými dňami sme uverejnili článok Dušana Piršela o Zdravotníctve ako ťažkej téme. Všimol som si pod článkom niekoľko začudovaných smajlíkov ako príznak, že treba vysvetliť zhubnosť nápadu zatvárať riaditeľov nemocníc za nedostatok kvalifikovaných lekárov a sestier. Plním teda svoj sľub z tohto článku.
Predpokladám, že k čitateľom sa už dostali kritické informácie, ktoré publikovala napríklad SITA, Pravda, Trend, Hospodárske noviny alebo portál Teraz. Tam publikované námietky teda nebudem opakovať. Dobré je však všimnúť si, že k tomuto návrhu zákona sa kriticky vyjadril nielen samotný predkladateľ – minister spravodlivosti Viliam Karas, ale aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý sa k návrhom zákonov vyjadruje zriedka.
Kto pozná základy trestného práva, si vie predstaviť, aké odborné zdesenie tento návrh vyvolal na strane orgánov činných v trestnom konaní. Delikventom tohto trestného činu by totiž bolo nutné dokázať úmysel naplniť definovanú skutkovú podstatu. Teda úmysel nemať personálom plne obsadené všetky odborné miesta na svojom pracovisku. Som si istý, že na preukázanie tohto úmyslu na súde nebude stačiť fakt, že riaditeľ dostal x žiadostí od absolventov fakúlt medicíny a žiadneho neprijal. Samotné konanie personálneho pohovoru by svedčil skôr o opaku – o snahe voľné miesto obsadiť a pre negatívne rozhodnutie môžu existovať vecné dôvody, ktoré sú plne v kompetencii personalistov a riaditeľa.
Po prvé, riaditeľ je zodpovedný aj za to, aby jeho zamestnanci boli dostatočne kvalifikovaní. A pri všetkej úcte, čerství absolventi lekárskych fakúlt ešte nie sú plne kvalifikovaní na všetky medicínske výkony. Namiesto teoretizovania ponúknem príklad. Predstavte si, že vás čaká komplikovaná operácia srdca a príde k vám mladučký sympatický lekár, predstaví sa a povie, že vás bude operovať, že sa na to veľmi teší, lebo to je jeho prvá operácia a celý sa trasie od vzrušenia, ale nebojte sa, mal červený diplom. V podobnej situácii je riaditeľ pri výbere nového zamestnanca a verte, že keby riaditeľovi hrozilo väzenie za to, že neprijme absolventa, tak radšej bude riskovať, že môže zomrieť viac pacientov pri operáciách. Za to ho nikto nezavrie.
Druhý problém pri prijímaní nového zamestnanca je dohoda o plate. Bude trestne stíhaný riaditeľ aj za to, že mladému lekárovi ponúkne plat, ktorý uchádzača neuspokojí? Veď to, že platy (nielen) v zdravotníctve sú dlhodobo podhodnotené, vieme všetci. Viete si predstaviť situáciu, keď by mladý absolvent lekárskej fakulty pri nástupe dostal plat, ktorý nemá ani dvakrát atestovaný kolega s 30-ročnou praxou? Ak nemáte riadiace skúsenosti s personálnou prácou, možno si to neviete predstaviť, no dôsledkom by mohol byť rozpad pracovného kolektívu.
Ak sa zamyslíme „qui bono“, kto vlastne by mal mať prospech z uplatňovania navrhovaného zákona, tak pomerne rýchlo vylúčime poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zdravotné poisťovne a aj pacientov. Myslím si, že žiadny riaditeľ by, z dôvodov, čo som popísal vyššie, nebol reálne odsúdený. No nepríjemné a nežiadúce je aj samotné trestné stíhanie a jeho hrozba by mala silný psychologický efekt. Preto sa obávam, že takýto zákon by poslúžil hlavne ako nástroj nátlaku a vydierania určitých skupín zamestnancov voči riaditeľovi.
Je verejne známe, že predmetný návrh vznikol pri nedávnej veľkej personálnej kríze v zdravotníctve, v priebehu rokovania medzi lekármi a vládou, ako dôsledok nátlaku Lekárskeho odborového združenia. Práve toto je príznak začiatku kolapsu normálnych vzťahov v štáte. Namiesto vecnej diskusie a zohľadnenia pripomienok druhej strany sa začínajú záujmy presadzovať silou. Ak sa radikálne nezmení prístup k riešeniu záležitostí vo verejnom záujme, použitie sily bude čoraz častejšie a deštruktívnejšie.
