Na poľnohospodárstvo nemáme model

Anton Julény, Jr.

Ilustračné foto – Peggy_Marco @ Pixabay

Krajina je taká, akí sú ľudia, ľudia sú takí, aká je krajina. Ak by ste nevedeli, čo je matematický model, tak táto veta je matematický model. A jej významu sa dá celkom ľahko porozumieť.

Matematický model ukazuje aj jeden dôležitý fakt: ako málo stačí na to, aby sa mnohé problémy vyriešili pred tým, ako vzniknú. Nedá sa to generalizovať na všetky situácie, ale na poľnohospodárstvo, zákony týkajúce sa poľnohospodárstva a priame platby určite. Na druhej strane, zákony sa riadia inou logikou ako matematika. V mnohých prípadoch je dôležitejší výklad zákona podľa doslovného gramatického významu ako podľa zmyslu a cieľa zákona. Tento dvojaký výklad zákona sa v praxi hojne využíva: podľa potreby. Ľudia sa väčšinou pozerajú na zákon cez jeho zmysel a cieľ, štátne inštitúcie podľa jeho gramatického významu, alebo naopak, podľa pre nich výhodnejšej možnosti.

Matematické modelovanie nie je určené len pre matematikov, fyzikov alebo iných vedcov či vedné odbory. Matematické modelovanie, výsledky a interpretácia modelovania je nástroj, ktorý by mal byť zrozumiteľný nielen pre odbornú verejnosť, ale hlavne politikom a laickej verejnosti. Na druhej strane modelovanie by malo byť základom rozhodovacích procesov nielen na najvyšších poschodiach moci, ale aj úrovni stredného manažmentu. Jedným z nepriamych dôsledkov alebo nutnosti využitia matematického modelovania je aj zjednotenie reči kmeňa právnikov a matematikov, aby spojka „a“ v zákone sa nechápala ako logické „alebo“ a „alebo“ v zákone neznamenalo kumuláciu podmienok v zmysle „a súčasne“.

Model projektu pozemkových úprav

Kedysi sme vytvorili matematický model pozemkových úprav. Jednoduchý, zrozumiteľný, a pochopiteľne v súlade so zákonmi. Tento model sme použili aj pri spracovaní registrov obnovenej evidencie pozemkov a pri spracovaní projektov pozemkových úprav ho používame, samozrejme doposiaľ. Model je založený na jednoduchých princípoch lineárneho programovania s rôznymi účelovými funkciami, ktoré sa môžu meniť buď na základe požiadaviek vlastníka alebo účastníkov pozemkových úprav, ale aj požiadaviek na ochranu životného prostredia či riešenia dôsledkov klimatických zmien. Je celkom samozrejmé, že v súlade s zvyšujúcimi sa požiadavkami sa zvyšuje aj zložitosť modelu. Účelové funkcie umožňujú napríklad odhady potreby výmer na komunikácie, protieróznych opatrení, biodiverzity či výroby potravín, produkcie biomasy a vlastne dať do súvisu s konaním o pozemkových úprav. S narastaním počtu účelových funkcií za zväčšuje aj počet profesií alebo odborníkov, ktorí do projektu zasahujú. To čo je takomto spôsobe interpretácie reality dôležité, je formalizácia problému a s veľkou pravdepodobnosťou aj určenie kľúčového bodu problému.

Aby sme do procesu zatiahli aj neodbornú verejnosť, tak sme začali používať tzv. mentálne modely. Sú to jednoduché modely, kde sa medzi vzťahy medzi prvkami systému definujú graficky a verbálne tak, aby model bol zrozumiteľný aj laikom, vstupy a výstupy z neho boli síce jednoduché, ale čitateľné, pričom jedným najdôležitejších typov vzťahov sú spätné väzby a oneskorenia. Mentálne modely sú v svojej podstate veľmi jednoduché a hierarchické, hoci v konečnom dôsledku sú to výpočtovo zložité systémy.

Rozsah

Ak ide vytvoriť model s rozsahom katastrálneho územia, prečo nejde vytvoriť model pre celé Slovensko, ktorý sa bude týkať manažmentu krajiny, ochrany a využívania prírody?

Odpoveď je celkom jednoduchá: lebo egoizmus. Videli sme to na príklade presunu fondov z jedného rezortu do druhého, snahy o presun niektorých štátnych majetkov pod MŽP a podobne. Vidíme to na presadzovaní agendy jednotlivých rezortov bez ohľadu na ostatných – len aby k mojim peniazom nedostal niekto iný, ako naši ľudia.

Príklady nevyužitia matematických modelov

Vidíme to na oddelených a obsahovo sa prekrývajúcich informačných systémoch. Vidíme to na nepochopení a byrokratizácii požiadaviek na systémy. Príkladom môžu byť ZBGIS a GSAA.  Ak si myslíte, že stačí, aby sa zobrazovali údaje katastra nehnuteľností v GSAA a v ZBGIS sa zobrazovali vrstvy GSAA, tak by ste mali vedieť, že nestačí. A toto neprepojenie, ktoré je prezentované ako úspech MPaRV je skôr poukázaním na to, čo treba zmeniť. Problém nie je v zobrazení, ale nepochopení. Myslím, že niektorí ľudia doteraz nepochopili, že príklad dotácií na letisko alebo parkovisko je chyba zadávateľa, teda MPaRV. To, že túto chybu niekto vedome zneužil, je dôsledkom. Zodpovednosť je v tomto prípade tam, kde sa model priamych platieb vytvoril (a nikto nie je postihnuteľný alebo zodpovedný), a nie u tých, ktorí tieto pravidlá využili (sú postihnuteľní a zodpovední). Mimochodom tieto diery ba sa mohli zneužiť aj v poslednej kampani a pravdepodobne aj v budúcej. A existuje aj zákonná možnosť, ako to spraviť legálne.

Register užívacích vzťahov pozemkov

Malé odbočenie: na základe modelu pozemkových úprav navrhujeme riešenie, ktoré vyrieši problémy sporných užívacích vzťahov, križovania a určenia bezosporných hraníc užívania. Na základe trocha širšie ponímaného konania podľa §12a sa rieši celé katastrálne územie, všetci vlastníci a užívatelia, (musí sa riešiť dodávateľským spôsobom, lebo štát nemá ľudské a ani odborné kapacity na spracovanie a užívatelia zdroje na jeho financovanie) a stále je možné bez podstatnej zmeny zákona. A súčasne sa vytvorí dátová základňa informačného systému registra vlastníckych a užívacích vzťahov, môže sa na jej základe vykonať prípravné konanie pre pozemkové úpravy a vyberať katastrálne územia transparentne alebo podľa definovaných a transparentných spoločenských potrieb. Vytvorenie reálneho registra užívacích vzťahov vytvára základňu aj pre modelovanie ekonomických problémov rezortu – od výroby prvotných surovín až po ich spracovanie a výrobu potravín.

Súčasne sa do modelu začlenia aj ďalšie požiadavky a scenáre. Na základe takéhoto modelu vieme aj modelovať správanie vlastníkov a hľadať riešenia, ktoré budú aj pre nich prijateľné a stanú sa súčasťou systému.

Neriešenie problémov PPA a MPaRV vedie k ďalšiemu znižovaniu dôveryhodnosti týchto inštitúcií, ktoré sú pre jedných symbolom zla a korupcie, pre druhých ako symbol vlastnej nespoľahlivosti a nezodpovednosti a pre ďalších ako symbol neschopnosti štátu a rezortu riešiť problémy.

Matematický model by určite ukázal, ako hypertrofovaním jednoduchých a čiastkových riešení sa problémy neriešia, ale zväčšujú (aj keď je to len heuristický predpoklad). Ale kauza remízok, problém redistributívnych platieb, alebo riešenie problémov biodiverzity novým inštitútom krajinného plánovania ukazuje, že upozorňovanie na možné problémy takýchto riešení politikom nestačí. Ukazuje sa že, insitné riešenie problémov len odvracia pozornosť systémových a systematických riešení. Posledným príkladom sú predpokladané rázne opatrenia súvisiace s africkým morom: ak nekonanie spôsobí škody za stovky miliónov, tak je 15 miliónov potrebných na riešenie problému málo alebo veľa?

Otázka redistributívnych platieb nerieši a ani neodpovedá na otázku, ktorá by sa mala položiť a ktorú asi nechceme položiť: koľko sme ochotní platiť za kvalitné potraviny? Do akej miery ovplyvnia cenu potravín požiadavky na ekologickú výrobu alebo požiadavky na biodiverzitu?

Trh všetko nevyrieši a model spoločenskej objednávky

Kedysi sme sa spoľahli na to, že všetko vyrieši trh. Ukazuje sa, že bez podpory štátu to nevyrieši. V poľnohospodárstve došlo k tomu, že sa horizontálne štruktúry medzi rôznymi úrovňami a rezortmi, ale aj rámci nich, neprekrývajú, a tým pádom nemôžu vzniknúť vertikálne štruktúry. Každý na svojom piesočku.

Spoločenská objednávka je termín, keď chceme zabezpečiť potreby spoločnosti, ktoré presahujú individuálne záujmy jej členov. Pod tento termín vieme dať aj potrebu zabezpečenia potravinami, ochranu krajiny a prírody, riešenie dôsledkov klimatických zmien a podobne. Pod spoločenskou objednávkou, ktorá sa nerealizuje alebo realizuje len vágne, je veľa činností a medzi ne patria problémy poľnohospodárstva, pozemkové úpravy.

Poľnohospodárstvo zabezpečuje výrobu potravín, starostlivosť o krajinu a v zásade vieme presne definovať potreby spoločnosti, dokonca vieme definovať s určitou pravdepodobnosťou aj množstvá jednotlivých komodít. Na druhej strane tu máme systém podpôr poľnohospodárstva z fondov Európskej únie (tu treba zdôrazniť, že to nie je podpora výroby, ale skôr zamestnanosti a starostlivosti o krajinu) a podporu štátu (ktorá vzhľadom na podporu, ktorú majú poľnohospodári v iných krajinách je takmer nulová). Ale v každom prípade výsledky sú, nech je forma podpory akákoľvek, nemerateľné (nemáme stanovené žiadne transparentné kritériá), a teda nevieme posúdiť ich efektivitu. Možno to vedia povedať výskumné ústavy rezortu, ale výsledky ich výskumu, pokiaľ nejde o senzáciu, sú pre väčšinu neznáme.

Ak sa však budeme pozerať na poľnohospodárstvo ako organizmus živený dotáciami, tak ak nepodáva výkon, aký očakávame, tak to znamená, že buď sú dotácie nízke alebo sú zle využívané. Z tohto pohľadu je celkom prirodzené, že ak niekto poskytuje dotácie, požaduje zabezpečenie cieľov (spoločenská objednávka), na ktoré dotácie poskytuje. A ak sa neplnia ciele, niečo je zle. Ani v starostlivosti o krajinu nevidíme výsledky a výsledky nevidíme ani v poľnohospodárskej výrobe – stačí jedno porovnanie: ak výmera poľnohospodárskej pôdy na Slovensku je asi 1 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy v Európe, tak výkonnosť poľnohospodárstva ledva dosahuje 0,5 % priemernej výkonnosti. Dostávame sa však na relatívne vratkú pôdu, kde sme blízko k analógii so socialistickým plánovaním. Ale máme inú možnosť, ak sa ukázalo, že trh všetko nevyrieši?

Keď sa povyšuje osobná skúsenosť

Model by podobne ukázal na rozdiely medzi osobnou skúsenosťou s jedným konkrétnym alebo viditeľným príkladom a na jeho základe zovšeobecnením, kde vedie od jednotlivosti (napr. voda na lesnej ceste) k presvedčeniu, že všetko sa dá jednoducho vyriešiť (za povodne môže ťažba dreva a lesné cesty). Ak by sme do modelu zapojili ochranu prírody, tak v celej Európe sa zvyšujú alebo znižujú počty bocianov úmerne s rastom populácie (viď Tim Harford: Ako spočítať svet). Myslím, že aj keď takáto štatistická súvislosť hovorí jedno, tak zdravý rozum hovorí niečo iné.

Keď nechceme využiť model

Súčasná situácia ukazuje, aký nezmyselný návrh novely zákona č.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, teda o presune majetku štátu. Správna reakcia a odpoveď vlády a MPaRV by mala byť jednoznačná: vytvorenie jednotného manažmentu správy krajiny a prírody, vrátane krízového manažmentu. Adaptácia na zmenu klimatických podmienok nie je vecou každého rezortu osobitne, ale vecou všetkých rezortov spoločne. Druhá časť reakcie MPaRV sa týka využitia pozemkových úprav pri prechode majetku štátu pod MŽP: len vysporiadané pozemky pozemkovými úpravami.

Vyriešili by sa problémy reštitúcií, zjednodušenie správy majetku, záujmu vlastníkov o nehospodárenie v chránených územiach alebo zámena za iné štátne, hospodársky primerané pozemky, problém nezistených vlastníkov, vlastníkov s malými výmerami a podobne. Napríklad novelizáciou zákona o pozemkových úpravách rozšíriť o možnosť projektu pozemkových úprav riešiť niekoľko katastrálnych území naraz (aby bolo možné vyrovnanie v pozemkoch v inom katastrálnom území).

Zhrnutie

Aj keď sa zdá, že myšlienka vytvoriť matematický model je jednoduchá, tak realizácia a využitie takéhoto modelu naráža na niekoľko zásadných problémov: neochota prenechať rozhodovanie na „neosobné“ algoritmy, ktoré sú súčasťou takýchto modelov, neochota mať možnosť merateľných výsledkov a postupov, nutnosť legislatívnych zmien, stanovenia zákonných nástrojov, ktoré by umožňovali realizáciu modelu. A tak sa zdá, že najlepšie je všetko nechať tak, ako doteraz. Nie je.

Ale ponúka sa aj druhá možnosť. Politici sa bránia systémom riadenia. Je to prosté – stali by sa zbytočnými alebo ich vplyv na spoločnosť by sa výrazne zmenšil. A možno postačuje len jedno: vzdelanie, veda a umenie, aby establishment odumrel (VBPS, 2012).

* * *

PS:

Zjednodušené nazeranie na svet prináša zjednodušené riešenia. A ak sa k tomu pripočíta bulharská konštanta populizmu, dostaneme výsledok, ku ktorému sa nedá nevyjadriť: nezmysel.

Celkom pravidelne sa objavujú návrhy poslanca pána Fecka, ktoré sa týkajú poľnohospodárstva. Objavujú sa ako blesk z čistého neba, šokujú (aj odbornú) verejnosť a spravidla sú poplatné nejakému trendu, s potenciálom zaujať dosť široké publikum, ktoré problému nerozumie. A pán poslanec má nejaký dar, ako nasmerovať riešenie zlým smerom, viď – tím ministra Vlčana poslanec Fecko opustil, no na regulácii vývozov potravín sa zhodnú. A farmári zúria.
Na prvé čítanie nezmysel.
Na druhé čítanie nepochopíte, ale začnete uvažovať, že by nápad mohol mať racionálne jadro. Má.
K tretiemu čítaniu už nedôjde, pri objavení jadra problému už sa črtá úplne iné riešenie.

Spojenie ochrany slovenského občana a zabezpečenie potravinovej bezpečnosti je nutné, ale návrh sa v podstate dotkne skoro 2700 poľnohospodárskych podnikov, ktoré sú schopné vyprodukovať aspoň 400 ton poľnohospodárskych plodín (pri priemernom výnose cca 5 ton/hektár pri obilí), pri ostatných plodinách je ich podstatne viac, nemusia mať také veľké výmery, aby vyprodukovali 400 ton produktov (priemerné výnosy sú asi 40 ton/hektár pri cukrovej repe, 25 ton/hektár pri zemiakoch).

Ak štát hovorí, že ak poľnohospodár nebude môcť produkty vyviezť, lebo mu to štát nedovolí, tak štát bude vyrovnávať náklady. Úvaha pána poslanca má z môjho pohľadu dve chyby. Po prvé zvyšuje administratívnu záťaž a druhá je podstatnejšia, výsledkom obmedzenia vývozu prvotných surovín na ďalšie spracovanie bude požiadavka na zvyšovanie skladových kapacít, ktoré nemáme a ktoré štát nepodporuje v takej miere, ako by mal. A nedostatok skladových kapacít spôsobí, že napríklad obilie (určené na vývoz) sa nebude dať spracovať v potravinárskom priemysle (lebo tiež nemáme kapacity) a tak sa bude používať ako kŕmne obilie pre živočíšnu výrobu, ktorú tiež nemáme. A tak nakoniec skončí v lepšom prípade v spaľovni.

Je to samozrejme čierny scenár, ale bohužiaľ, vysoko pravdepodobný. Riešenie vyplýva z predchádzajúcich úvah: zvyšovanie skladových kapacít, vytváranie poľnohospodársko-potravinárskych reťazcov (od prvovýroby, cez skladovanie k spracovaniu a predaju). Možno je populárnejšie riešiť problém okamžite, ale problém je zložitejší a vyžaduje riešenia, ktoré presahujú volebné obdobie.

Čo si myslíte Vy?

Scroll to Top
%d blogerom sa páči toto: