Na hrob bojovníkov

Ilustračný obrázok: Dušan Lukášik

Z popola môjho prvosienka svieti.
Nado mnou vzlykot detský mrholí.
Nás, čo sme navždy do tmy uzavretí, 
už clivý západ slnca nebolí.


A predsa potok pažiťou sa ženie,
zasýpa jeseň tiché mohyly
a mesiac vábi ženy roztúžené
a svrček hudie v tráve opilý.

Bolo nás veľa v sedle. Ako steny
do boja šli sme - nedozierny mrak.
Čo z hrdinstva? Len kopček prevalený.
A na ňom v ohni krvi divý mak.


Konfucius

Preklad: Ivan Hudec 
Zo zbierky „Perly a ruže" 1962

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore