„Muž, ktorý sadil stromy“ skutočne žil a bol to Slovák

Pred niekoľkými rokmi nás mnohých zaujala emotívna, inšpirujúca knižka a film Muž, ktorý sadil stromy. Pravdepodobne sme si mnohí povedali, že to je síce pekné, ale zrejme ide len o autorovu fikciu a zbožné prianie. Že ťažko by mohla mať taký výsledok práca jediného človeka. Kto by si pomyslel, že takýto muž skutočne žil, a dokonca to bol Slovák.

Narodil sa 12. 7. 1774 v osade Dobroč pri Čiernom Balogu a volal sa Jozef Dekret, po dedovi Matejovi, ktorý bol kráľovským horárom, mu hovorili Matejovie.

V čase, keď sa narodil, už Slovensko zďaleka nebolo tou panenskou lesnatou krajinou, ako by ju radi videli uhorskí kronikári z čias „zaujatia vlasti“. Intenzívna ťažba okolo banských miest na strednom Slovensku spôsobila, že hory v okolí ostali prevažne holé a intenzívna ťažba dreva sa pomaly posúvala až na Horehronie do rodného kraja Jozefa Dekreta. Bolo úplne zrejmé, že hory sa rúbu oveľa rýchlejšie, ako stíhajú dorastať, a že už nebude trvať dlho, kým aj na Slovensku budú vzácnosťou. Bolo to jasné aj Márii Terézii, lebo roku 1769 vydala nový lesný poriadok, ktorým sa snažila tento proces zvrátiť. Jej nariadenia však boli len pasívne. Obmedzovali ťažbu dreva a pasenie dobytka na rúbaniskách, ale neriešili obnovu lesa. Odlesňovaniu sa bránilo len úradným obmedzovaním ťažby dreva a zákazmi pasenia kôz na holinách. Zalesňovanie inak ako prirodzenou cestou (náletmi) bolo neznáme. Na toto musel prísť človek, ktorý začal sadiť stromy.

Jozef Dekret vychodil triviálnu školu a gymnázium v Brezne. To je celé jeho štátne vzdelanie, ďalšie vedomosti a kvalifikáciu získal ako samouk a experimentujúci praktik. V roku 1808 ho vymenovali za lesného pojazdného – polesného – v Brezne. Často sa stretával s českým lesníkom Františkom Duškom (1769 – 1826), ktorý ako budínsky inšpektor spravoval aj lesy na Slovensku. Vysoko ocenil Dekretovu lesnícku činnosť. Keď sa v roku 1814 v Banskej Bystrici uvoľnilo miesto komorného lesmajstra, na Duškov návrh vymenovali práve Jozefa Dekreta Matejovie. Zverili mu to ako samoukovi, hoci už existovali lesníci z Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Bol to výnimočný postup najmä pre človeka z ľudu.

Ako samouk študoval odbornú literatúru svetových autorov a stal sa priekopníkom moderného lesníckeho hospodárstva a technického pokroku. Išlo mu najmä o ochranu lesov a o vyznačovanie ťažieb. Ťažba dreva mala v tých časoch exploatačný holorubný charakter bez obnovy lesov. V roku 1811 sa mu podarilo presadiť a zrealizovať prevratný plán ich obnovy, zmladzovania. Práve on je otcom myšlienky zakladania lesných škôlok a zalesňovania holín výsevom semena a výsadbou. Svoju metódu si vyvíja sám a vedecky. Premýšľa a experimentuje s pôdami a rôznymi semenami. Každé zasadené semienko si zaznamená do denníka, trpezlivo čaká na výsledky a metodicky ich vyhodnocuje. Pred populárnymi rýchlo rastúcimi drevinami dáva prednosť domácim kultúram. Malé sadeničky vysádza najskôr do ohrádok, ktorým hovorí škôlky, a keď vyrastú väčšie, vysádza ich na trvalé miesto do lesa.

Dosiahol zmenšenie holorubov a umiestňovanie ťažby dreva tak, aby sa nenarušila prirodzená obnova lesa. Ním založené porasty sú dodnes na Starých Horách, pri Harmanci a Slovenskej Ľupči. Na Horehroní zalesnil približne 4000 hektárov holín a zanedbaných plôch. Dekretovi Matejovie sa podarilo presadiť plánovitú výsadbu a sám ju aktívne realizoval. Rubné plochy zmenšoval. Postupne znižoval ťažbu dreva natoľko, že v roku 1838 sa priblížila úrovni prírastku.

V roku 1825 zaviedol Jozef Dekret pri ťažbe dreva používanie ručnej píly. Pozval robotníkov z rakúskeho Štajerska, aby naučili miestnych konzervatívnych drevorubačov používať nové metódy ťažby dreva a predovšetkým prekonali odpor k práci s pílou. Píla nielen zrýchlila a zefektívnila výrub, ale umožnila presnejšie smerovať pád stromov a v jeho lesoch sa tým znížil počet smrteľných úrazov lesných robotníkov.

Okrem zveľaďovania a ochrany lesa sa zaujímal aj o rentabilitu lesnej prevádzky, zlepšenie sociálnych podmienok lesných robotníkov. Zaviedol úsporné spôsoby výroby drevného uhlia, snažil sa o zavedenie poriadku do pozemkovej držby riešením osadníckych pomerov lesných robotníkov. Vymeral a rozdelil im erárne poľnohospodárske pozemky, vytýčil hranice lesov, zaviedol pozemkovú knihu, ustálil pastvu dobytka a vypracoval stanovy lesných osád. Organizoval odborné školenia pre zamestnancov a robotníkov. Zaujímal sa o výučbu mladých a bol v úzkom kontakte s profesormi lesníctva na banskoštiavnickej Banskej a lesníckej akadémii (Henrik David Wilckens). Túto školu v tom čase navštevovali študenti takmer z celej Európy.

Jozef Dekret Matejovie zomrel v Banskej Bystrici 18. januára 1841 na zápal pľúc. Pochovali ho na cintoríne v Banskej Bystrici a jeho hrob tam nájdete dodnes. O Jozefovi Dekretovi súčasníci hovorili, že les mal v nesmiernej úcte. Vždy, keď vstúpil do lesa, sňal klobúk a pozdravil.

Pamiatku na živý odkaz Jozefa Dekreta Matejovie nájdete v múzeu v prírode – Lesníckom skanzene v Čiernom Balogu, osade Vydrovo: https://www.muzeum.sk/lesnicky-skanzen-cierny-balog-vydrovska-dolina.html

Obrazová príloha: