„Musíme si urobiť modlu z vlastného strachu a nazvať ju Boh“…

Ilustračný obrázok: Pixabay

Od napísania tohto zamyslenia ubehlo už pár rokov. Písala som ho pred Vianocami a premýšľala som o podstate strachu. Premýšľala som nad tým, čo núti ľudí dať prednosť strachu pred slobodou duše.

A teraz, v tomto zvláštnom období novodobého temna, ľudia znova povýšili vlastný strach na božstvo, ktorému sa klaňajú, pretože musia veriť. Musia veriť v novodobého boha strachu…

Sama som mala obavy zverejniť toto zamyslenie pred Vianocami z toho, ako by ho ľudia prijali.

Áno, strach často zväzuje ruky, srdcia a duše až tak, že ľudia iba prežívajú a živoria. Nežijú skutočné životy a dokážu sa tak slepo podraďovať božstvám, v ktoré ich nútia veriť tí, ktorí im vládnu.

„Musíme si urobiť modlu z vlastného strachu a nazvať ju Boh“…

Táto veta, či myšlienka je zo skvelého filmu Ingmara Bergmana „Siedma pečať“. Hovorí ju rytier Block, ktorý sa spovedá priamo Smrti…
Skoro každý z nás si robí modlu zo svojho súkromného strachu a povyšuje ju na Boha.
Ľudia si vždy to, čoho sa báli zbožšťovali, klaňali sa tomu, slúžili, prosíkali o zľutovanie…
Onedlho prídu najväčšie sviatky roku Vianoce, kresťania si pripomínajú narodenie „Božieho syna“.
Ale aký je kresťanský Boh? Je naozaj taký ako sa ho veriacim snaží nanútiť Biblia a duchovní, alebo je to to naozaj milujúci Otec všetkých nás?
Kresťanská vierouka hovorí, že Boha máme milovať, ctiť si ho a báť sa ho.
V samotnom prvom prikázaní z Desatora : “Ja som Hospodin, Tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo, čo je vo vode pod zemou. Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý trestám neprávosť otcov na synoch do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia a preukazujem milosť tisícom, ktorí ma milujú a zachovávajú moje prikázania“, je obsiahnuté všetko.

Môžme skutočne milovať niekoho koho sa bojíme?

Môže dieťa dôverovať otcovi, ktorého sa bojí, pretože za porušenie pravidiel hrozí krutý trest?
Môže žena milovať muža, ktorý sa správa ako jej pán?
Miluje človek, alebo Boh tých, ktorým dáva tvrdé pravidlá, zákazy, príkazy a za ich porušenie hrozí, že bude trestať nevinných?
Skutočná Láska je o dôvere, oddanosti, pochopení a odpustení. O viere v toho druhého. Radosti z toho druhého.
Zastrašovanie veriacich Peklom, Očistcom, Večným zatratením je formou zotročovania tých, ktorí prenechali zodpovednosť za svoj život modle a jej prisluhovačom.
A Boh v nás, plače nad ľudskou hlúposťou a krutosťou.
Ľudia dokázali zo strachu iných narobiť veľa modiel a pomocou nich im vládnuť. Niektorí sú sami takými modlami strachu a hrajú sa na bohov.
Využívajú a zneužívajú ľudskú dôveru a naivitu na získavanie moci, vplyvu, majetku.
Kvôli čomu je to tak? Písala som to viackrát. Je to náš osobný strach z vlastnej smrteľnosti a strach zo zodpovednosti za vlastný život a konanie.
Človek, ktorý prevezme zodpovednosť sám za seba a za svoje činy vie, že si následky musí niesť sám a nezníži sa k tomu, že ich bude pokrytecky prenášať na Muža z kríža v presvedčení, že on môže všetko, pretože za jeho konanie a hriechy si trest odtrpel niekto iný…
Prestaňme si robiť modly z vlastného strachu a buďme slobodnými bytosťami, takými akými nás stvoril skutočný Boh.
Rozdávajme nezištne to najlepšie zo seba…
Rozdávajme lásku, pochopenie, súcit, úsmev, objatia…

Devana

Slnovratovo 15. decembra 2016

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore