Milan Rúfus: Michelangelo

Obrázok od Mustafa Simsek (Pexels) a Pixabay

david, michelangelo, florence

Niesť bremeno a spievať.
Ty si vedel,
kto nosí krásu na krst.
My už nie.

My nevieme, my iba poznáme.
Ako sa naťahujú hodinky.
Koľko má kostí veľryba. I báseň.
Ó, každý chĺpok, trikrát spočítaný,
na tele krásy. Čo s tým, čo s tým?

S múdrením, ktorým pribúda
ničoty ako vlčej tmy – a básnik,
zhodený jazdec, z jamky po podkove
chce stvoriť koňa.

Úzkosť, únava…
Jak deti v lese sme zablúdili v mnohom.

A krása, ktorá tykala si s bohom,
sama sebe dnes rozpráva
zmätené, čudné veci.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore