Ilustračný obrázok: autorka
Medovníčky, či perníčky patria k Vianociam spolu s vôňou samotného medu či škorice…
Medovníčky sú sladké pečivo, ktoré sa pôvodne pieklo z jemnej ražnej múky a prevareného medu. Do perníčkov sa pridával aj cukor, koreniny a „surový med“.
Medové pečivo má veľmi dlhú históriu. Objavuje sa už v Egyptskej histórii, tam sa medové koláčiky piekli napríklad s ďatlami.
Medové pečivo sa vyrábalo aj v starom Ríme, traduje sa že jeho výroba sa preniesla do našich končín práve odtiaľ.
Veľkú obľubu malo aj u starých Slovanov, ktorí medové pečivo považovali za pokrm bohov a preto ho prinášali bohom ako obetné dary.
Staré národy mali med vo veľkej úcte.
Novodobá história pečenia perníkov a medovníkov na našom území siaha už do štrnásteho storočia. Vtedy postupne vznikali medovnikárske cechy vo všetkých významnejších mestách.
Medovníky sa vyrábali v krásnych drevených vyrezávaných formách, ktoré sú samé osebe nádhernými rezbárskymi dielami.
Cesto sa natláčalo do týchto foriem a bola to veľmi fyzicky náročná práca, preto ju robili väčšinou muži.
Priemyselnou revolúciou a pridávaním cukru, alebo cukrového sirupu do cesta sa výroba zjednodušila, takisto aj používaním kovových vykrajovacích foriem, ktoré nahradili drevené. Každý sa už stretol s veľkými medovníkovými srdiečkami, koníkmi, bábikami.
Dnešné vianočné medovníčky si ženy vyrábajú samé a každá má svoj osvedčený recept.
Niektoré ich zdobia cukrovou polevou, ktorej výroba je taká malá alchýmia, pretože sa ňou musí dobre kresliť a musí na medovníčku dobre držať. Nesmie byť ani príliš hustá, ale ani riedka a touto polevou vytvárajú malé umelecké dielka, ktorými robia radosť mnohým ľuďom.
Krásne vyzerajú na vianočnom stromčeku spolu so slamenými ozdôbkami.
Medovníky bez medu, by neboli medovníkmi a my by sme si mali uvedomiť aký je med vzácny a liečivý. Vďaka nemu máme na sviatočných stoloch takú dobrotu akou medovníčky sú.
A hlavne by sme mali byť vďační tým ľuďom, ktorí sa venujú včelárstvu.
Devana
Slnovratovo 13. december 2016
