Ilustračný obrázok: Pixabay
Tento citát si pamätám ešte zo školských čias. Bol nad dverami pri vchode do školy.
Vtedy dávno, som ho ako dieťa videla každý deň a pripadal mi taký všedný. Možno to bolo tým, že nám aj práca pripadala ako niečo normálne, každodenné. Boli sme vychovávaní k tomu, že práca bola prirodzenou súčasťou života a pracovali sme od detstva. To, čo bolo v tej dobe normálne, by dnes bolo západnou spoločnosťou označované ako zásah do práv dieťaťa, alebo detská práca.
Spomínam si ako sme mali na základnej škole pestovateľské a technické práce, ale učili sme sa aj variť, šiť a vyrábať rôzne veci. Zemiakové a rôzne iné brigády, sadenie stromčekov, úprava okolia školy, ale aj kúpeľného parku, dediny, či pomáhanie v domácnosti, boli súčasťou môjho detstva a dospievania.
Žiaľ, po Novembrovom prevrate práca stratila svoj skutočný význam a pre mnohých sa stala len nutným zdrojom prežitia.
Práca, ktorá v čase socializmu dostávala znova význam tvorivosti a radosti z nej, sa dnes opäť stala zdrojom vykorisťovania obrovského množstva ľudí malou skupinou bohatých…
Pre iných sa stala niečím podradným, najmä manuálna práca, ktorá je základom prežitia spoločnosti a pohŕdajú ňou a z ľudí, ktorí sa ňou živia sa vysmievajú…
V našej spoločnosti to dospelo to až tak ďaleko, že mladí ľudia už nechcú študovať remeslá kvôli pocitu menejcennosti. Bežne sa stretávam s tým, že naši absolventi vysokých škôl humanitného zamerania odchádzajú pracovať na Západ do mäsokombinátov, alebo na farmy ako nádenníci, alebo že v pokladni obchodu miestneho reťazca sedí dievčina s červeným diplomom z filozofie.
Nie, práca ľudských rúk nie je podradnou záležitosťou a preto je nutné vrátiť jej pôvodný význam a jej skutočnú hodnotu. Aby neostala len nutným zlom pre milióny ľudí, ktorí ju vykonávajú iba preto, aby mali na jedlo a mali z čoho zaplatiť strechu nad hlavou.
Je nutné vrátiť jej pôvodný význam, aby neostala len nástrojom boha Mamona na bezbrehé vykorisťovania človeka človekom a zdrojom zisku za každú cenu a nástrojom na zotročovanie človeka človekom.
Je nutné vrátiť jej pôvodný význam nielen zdroja prežitia človeka, ale aj ducha tvorivosti, a radosti zo samotnej práce a jej výsledkov.
Pretože práca to je v prvom rade tvorivosť, ktorá odlišuje človeka od iných živočíšnych druhov a najmä od strojov.
Tvorivosť, ktorá vytvára v človeku esenciu ľudskosti tým, že človek dokáže používať svoje vedomosti a zručnosti na vlastné napredovanie a napredovanie spoločnosti a dokáže vytvárať „hodnotné diela“ svojich rúk a umu…
Tvorivosť, ktorá vytvára radosť a potešenie so samotnej práce a z jej výsledku.
Mnohí si možno pri čítaní týchto riadkov budú myslieť, že je to nemožné…
Ale opak je pravdou…
Skúste si napríklad doma upiecť vlastný chlebík… Možno prvý pokus nebude taký ako by ste chceli, ale budete jesť niečo, čo ste dokázali sami vyrobiť. Venuje tomu chvíľku vlastného času, ktorý by ste mohli využiť aj tak, že by ste sadli do auta a išli kúpiť do najbližšieho hypermarketu strojovo vyrábaný chlieb plný umelých prísad a dochucovadiel, ktorý síce vyzerá lákavo, ale kvôli Zisku za každú cenu už pomaly ani neprišiel do kontaktu s ľudskou prácou a často už ani nechutí ako chlieb.
Skúste si vypestovať vlastnú zeleninu, ktorá síce nebude vyzerať ukážkovo ako zo supermarketu, ale bude chutiť tak ako má. Možno mnohí nemajú záhradu, ale jedna paradajková sadenica sa dá pestovať aj balkóne, takisto aj bylinky.
Skúste sa vybrať na prechádzku a nazberať si liečivé bylinky na čaj.
Skúste niečo vyrobiť vlastnými rukami. Nehľadajte výhovorky, že v paneláku sa to nedá…
Skúste hľadať aj v drobnej práci potešenie, radosť.
Skúste prácou a tvorivosťou zmeniť seba a dokážete začať meniť spoločnosť k lepšiemu.
Pretože vtedy paraziti, ktorí sa vás priživujú a žijú z vás, pochopia, že strácajú nad vami moc.
Pretože práca ktorú vykonávate a čas ktorý jej venujete je vaším vlastníctvom a nikto nemá právo okrádať vás o niečo čo mu nepatrí.
Áno, dnes už veľmi dobre rozumiem slovám Maxima Gorkého. Práca a tvorivosť s ňou spojená dáva životu zmysel. Ak máme radosť z toho, že pracujeme, tešíme sa z toho, že tvoríme, vtedy je aj život šťastím a nielen ten náš….
Devana
Slnovratovo 9. apríl 2021
