Ľudia bez cieľa…

Ilustračný obrázok: Pixabay

Oficiálne oslavy výročia „Nežného a zamatového prevratu“ sa skončili. Organizátori a pamätníci  „revolúcie“ dorečnili v televíziách.  Bežným ľudom skončil deň pracovného voľna  a dnes sa bývalé Československo opäť ponorilo do „slobody a demokracie“, ktorú priniesol 17. november….

Deň pred výročím osláv „slobody a demokracie“ som chvíľku sledovala v ktorejsi z tv staníc  časť staršieho amerického filmu o starom farmárovi, ktorého po smrti manželky obrali podvodom o farmu a jeho predchádzajúci život. Keď sa vrátil „domov“ v jeho dobe už bývali noví nájomníci. Násilnícky muž, ktorý sa vyhýbal práci, ale nebol lenivý mlátiť ženu a dcéru.

Na prvý pohľad to bol možno banálny príbeh, aké sa natáčajú ako na bežiacom páse. Ale v skutočnosti vypovedal o mnohom.  Najmä o tom, čo sa vo veľkej miere objavilo v našej spoločnosti práve po „zamatovom prevrate“. Vypovedal o „ľuďoch bez cieľa“. O ľuďoch, ktorý stratili cieľ cesty vlastného života. Stratili zmysel života.

Naša spoločnosť je plná takých ľudí. Niektorí sú tak ubití životnými okolnosťami, dlhovým otroctvom, bojom o každodenné prežitie, že ani nevnímajú, že ich život by mal mať nejaký cieľ.

Iní sú hnaní  vlastným egoizmom, chamtivosťou a túžbou po ovládaní tých druhých  a cieľ života je pre nich nepotrebný, nepodstatný.

Ďalším vyhovuje ľahostajnosť, ktorá im bráni počúvať vlastné svedomie, ktoré formuje a vytvára cieľ života.

Semienko tejto ľudskej skazy bolo zasiate už v časoch socializmu, keď vtedajší systém nabehol na vytváranie konzumného spôsobu životu a zabezpečovanie najmä hmotných potrieb človeka. Už vtedy sa začal postupný úpadok spoločnosti, ktorá síce napredovala technicky aj sociálne, ale takisto vytvárala len stádo. Vtedajší systém podcenil duchovný a duševný vývoj človeka. Oklieštil ho o poznanie  a duchovnosť zatvoril iba do kresťanských chrámov, kde sa pestoval  hlavne náboženský folklór, ktorý má pramálo spoločné s vierou Bohu.

Preto ľudia pred viac ako tridsiatimi rokmi uverili  „tribúnom novembrového prevratu“ a čakali mannu nebeskú, ktorá im bude spolu „láskou a pravdou“ a „slobodou a demokraciou“ padať priamo z neba.

A dnes?

Dnes nemajú cieľ, zmysel vlastného života. Mnohí čakajú, že príde nejaký bájny záchranca a vytýči im ho, ukáže im ho, nasmeruje na cestu ich vlastného života. Uverili, že ich životy musí niekto riadiť a dobrovoľne sa vzdávajú zodpovednosti za svoje konanie a život. Prestali počúvať Boha v sebe, ktorým je ich vlastné svedomie. Niektorí sa ho úplne vzdali, alebo násilne potlačili. Preto nemajú silu v sebe hľadať cieľ vlastného života. Stačí im obyčajné prežívanie na úrovni živočíšneho druhu. Prežívajú a blúdia životom bez cieľa.

Človek by však mal mať cieľ  a tým je podstata, ktorá robí človeka Človekom. Je to jeho ľudskosť, ktorá pramení v poznaní skutočnej  pravdy, lásky a mravnosti. Pravdy, ktorá hovorí Človeku kým naozaj je. Lásky, ktorá dáva Človeku „Božiu iskru“ tvoriť  a byť ľudským v každom okamihu svojho života. Mravnosti, ktorá nedovolí stať sa Človeku bezduchým zvieraťom. Zvieraťom, ktoré je ľahko ovládateľné a manipulovateľné na základe svojich pudov.

Žiaľ, mnohí ľudia sú  ovládaní rôznymi druhmi otroctva takým spôsobom, že zabúdajú na vlastnú ľudskú podstatu a na cieľ svojho života.

Ako však zabrániť takejto ohavnej mentálnej manipulácii a zotročovaniu ľudí.

Jedným zo spôsobov je vzdelávanie sa  a hľadanie poznania.

Preto sa začal tlak na slobodu slova a  začína cenzúra názorov. To sa však spravidla deje v spoločnosti, ktorá nie je ani slobodná a už vôbec nie demokratická. Začína sa s prenasledovaním  a lynčovaním ľudí s iným názorom. Podobné praktiky sa dejú tisícročia. Vždy boli snahy mocných sveta umlčať „rebelov“, ktorí sa vzopreli ich svojvôli a pomáhali nájsť cieľ života všetkým tým ľuďom, ktorí ho stratili.

Ale poznanie pravdy, lásky, mravnosti, ktoré sú podstatou života a jeho cieľom sa nedá potlačiť a zničiť. A to dokonca ani tou najohavnejšou manipuláciou, ktorá tvrdí, že človek je vo svojej podstate zlý. Nie, nie je to tak.  Zlým sa človek stáva vtedy, keď úplne stratí cieľ života, dobrovoľne sa zriekne svojej ľudskosti a dokáže páchať  zlo, nielen voči iným ľuďom či prírode, ale najmä voči sám sebe.

Preto má každý z nás na výber…

Devana

Slnovratovo 18. november 2022

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore