Kúsok Svetla…

Ilustračný obrázok: Pixabay

Ráno som na chvíľu vybehla von na záhradu…

Slnko sa predralo pomedzi hustú hmlu a preteplilo svojím svetlom chlad rána.

Odstrihla som poslednú ružu, ktorá odolávala ranným mrazíkom a položila na parapet okna na gánku. Lístie na vŕbe sa ešte stále bránilo miernemu vetru, ale to z brezy už skoro všetko opadalo na pokosený trávnik dvora. Pes si ukradol ozdobnú tekvičku zo studne a hral sa s ňou ako s loptičkou. Nechala som ho, nech sa s ňou jaší a vyšla som do zeleninovej časti záhrady, odkiaľ mám výhľad na celé okolie…

Ten malý kúsok slnečného Svetla podivuhodným spôsobom osvetľoval všetko naokolo. Kopce pod ním boli zahalené do mäkkého bieleho oparu a dedina v diaľke na severe, bola ponorená do ťažkej sivomodrej tmy, v ktorej sa črtali len siluety domov a tých najvyšších stromov. Krajina na prvý pohľad vyzerala, ako keby sa bála vymaniť z ťaživej temnoty rannej hmly.

Celý ten výjav vyvolal vo mne myšlienky na to, ako mnohým ľuďom vyhovuje tmavosivá temnota lži, falošnosti, pretvárky, nevedomia, povrchnosti tejto doby, pretože práve v takej dusivej atmosfére neľudskosti môžu byť tým kým chcú.

Boja sa kúsku Svetla, ktoré by ukázalo Pravdu a ich pravú tvár, ktorú skrývajú v hmle Lži.

Boja Svetla Lásky a Dobra…

Boja sa Svetla ľudskosti…

Boja sa Svetla poznania a skutočnej múdrosti…

Pretože to Svetlo by zničilo ich svet boha Mamona, ktorému verne slúžia. Svet moci peňazí a bezprávia, násilia a nezodpovednosti za svoje konanie…

Áno, žijeme v takom svete a zabúdame, že práve ten kúsok Svetla, ktorého sa mnohí boja, možno z pohodlnosti, alebo zbabelosti, je v skutočnosti liekom, ktorý nás uzdraví a daruje život.

Premýšľala som, prečo sa ľudia tak veľmi boja skutočného života, prečo sa boja Svetla, prečo odmietajú Lásku, prečo nechcú byť ľuďmi.

Možno preto, lebo vtedy človek si musí priznať kým v skutočnosti je.

Možno práve vtedy človek pochopí, ako málo vie.

Vrátila som sa naspäť zo záhrady k domu.

Havo, ako pravý milovník kvetov zasnene žul ružu, ktorú mi ukradol z okna, na rohožke pred dverami.

Zasmiala som sa, ako rýchlo zistil, kde som ju položila.

A Slnko?

To stále bojuje s hmlou a snaží sa aspoň kúskom Svetla spríjemniť deň nielen mne…

Devana

Slnovratovo 11.11. 2021

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore